Reakcia na migračné krízy a prípady vyššej moci

Reakcia na krízové situácie

V novom nariadení o krízových situáciách a prípadoch vyššej moci sa ustanovujú primerané procesné pravidlá, výnimky a rýchle spustenie mechanizmov solidarity s cieľom reagovať na krízové situácie, ako bola napríklad migračná kríza v roku 2015.

Od vrcholu migračnej krízy v roku 2015 došlo k výraznému zníženiu neoprávnených príchodov do EÚ.

Nový nástroj sa bude vzťahovať na hromadné príchody štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti do krajiny EÚ takého rozsahu a takej povahy, že

• spôsobujú znefunkčnenie systému členského štátu v oblasti azylu, prijímania alebo návratu,
• je pravdepodobné, že dôjde k vážnym dôsledkom pre fungovanie spoločného európskeho azylového systému a systému riadenia migrácie EÚ.

Členské štáty sa budú môcť odchýliť od určitých pravidiel, napríklad pokiaľ ide o registráciu žiadostí o azyl alebo konanie o azyle na hraniciach. Nové pravidlá sa uplatňujú na tieto situácie:

• hromadné príchody utečencov do jedného alebo viacerých členských štátov
• inštrumentalizácia migrantov na politické účely s cieľom zahltiť kapacity cieľového členského štátu a destabilizovať ho
• vyššia moc, ako je pandémia, napríklad kríza spôsobená ochorením COVID-19, alebo prírodná katastrofa

Tieto výnimočné opatrenia, ako aj iná solidárna podpora si vyžadujú najprv predchádzajúce povolenie Rady.

Opatrenia

Ak členský štát čelí niektorej z uvedených situácií, môže požiadať o povolenie uplatňovať výnimky zo spoločných postupov alebo využívať solidárne opatrenia.

Komisia vykoná analýzu situácie a po potvrdení prijme vykonávacie rozhodnutie, v ktorom stanoví, že došlo ku krízovej situácii alebo prípadu vyššej moci. Komisia môže navrhnúť aj vykonávacie rozhodnutie Rady.

Po prijatí tohto rozhodnutia Radou sa môžu uplatniť príslušné výnimky a členský štát môže využívať príslušné solidárne opatrenia. Komisia je poverená nielen monitorovaním a preskúmaním situácie, ale môže tiež navrhnúť zrušenie alebo predĺženie vykonávacieho rozhodnutia Rady. Zavedené opatrenia budú trvať tri mesiace s možnosťou predĺženia najviac na 12 mesiacov.

Lehoty

Aby sa zmiernil tlak na krajinu EÚ, v ktorej dochádza k hromadnému príchodu osôb žiadajúcich o azyl, sa uplatňujú tieto výnimky z lehôt.

Určité lehoty sa môžu predĺžiť, ako napríklad:

registrácia žiadostí o medzinárodnú ochranu na štyri týždne

ukončenie konania na hraniciach o ďalších šesť týždňov

odosielanie dožiadaní o prevzatie a oznámení na účely prijatia späť osôb, za ktoré je zodpovedný členský štát v kríze, ale ktoré sa nachádzajú v inom členskom štáte

Výnimky

Nové opatrenia ako ďalšiu výnimku v krízových situáciách umožňujú členským štátom:

• zmeniť kritériá konania na hraniciach buď s cieľom znížiť počet žiadostí, ktoré sa posudzujú na hraniciach, alebo rozšíriť využívanie konania na hraniciach tak, aby sa všetky žiadosti posudzovali na hraniciach, s osobitnými zárukami stanovenými pre zraniteľné skupiny
• aby boli oslobodení od povinnosti prijať späť žiadateľov o azyl, za ktorých sú zodpovední, z inej krajiny EÚ (vyžaduje sa za normálnych okolností)

Solidárne a podporné opatrenia

Členský štát v krízovej situácii môže požiadať ostatné krajiny EÚ o solidárne príspevky. Tieto príspevky sú podobné príspevkom dohodnutým v rámci nového nariadenia o riadení azylu a migrácie:

relokácia žiadateľov o azyl a osôb s udelenou medzinárodnou ochranou

finančné príspevky, a to aj v tretích krajinách

alternatívne solidárne opatrenia, ako sú budovanie kapacít alebo vysielanie personálu

Celkovým cieľom týchto opatrení je zabezpečiť, aby žiadny členský štát nemusel znášať neprimeranú mieru zodpovednosti a aby všetky členské štáty konštantne prispievali k solidarite.

Kompenzácie prevzatím zodpovednosti budú povinné len v prípade, že relokačné opatrenia nepokrývajú všetky potreby členského štátu, pričom podporujúci členský štát prevezme zodpovednosť za posúdenie žiadostí o azyl osôb, ktoré sa nachádzajú na jeho území, ale ktoré by členský štát zažívajúci krízovú situáciu mal za bežných okolností prijať späť. Keďže v krízových situáciách sa musia pokryť všetky potreby, daný členský štát možno bude musieť prispieť viac, ako je jeho spravodlivý podiel, ale v takom prípade by bol tento členský štát oprávnený na kompenzáciu tejto podpory v neskoršej fáze.

V čase krízy je úlohou koordinátora solidarity EÚ podporovať relokácie a presadzovať kultúru pripravenosti v členských štátoch.

Skrátené konanie

Ak veľké skupiny žiadateľov prichádzajú z konkrétnej krajiny alebo regiónu pôvodu a pravdepodobne potrebujú ochranu, Komisia môže prijať odporúčanie na uplatnenie skráteného konania.

Takéto konanie umožňuje vynechanie osobného pohovoru a malo by sa ukončiť za menej ako štyri týždne.

Práca na pakte o migrácii a azyle

Členské štáty dosiahli 4. októbra 2023 dohodu o mandáte na rokovanie o nariadení o krízových situáciách vrátane inštrumentalizácie migrácie a prípadoch vyššej moci v oblasti migrácie a azylu.

Rada a Európsky parlament dosiahli 20. decembra 2023 dohodu o tomto novom právnom predpise pre výnimočné situácie, ako aj o mnohých ďalších spisoch v rámci paktu o migrácii a azyle.

Zástupcovia členských štátov EÚ schválili 8. februára 2024 decembrovú dohodu o rôznych legislatívnych aktoch, ako aj tri právne predpisy, na ktorých sa Rada a Parlament dohodli už v roku 2022. Zástupcovia členských štátov schválili aj aktualizované nariadenie o konaní o návrate na hraniciach.

Rada 14. mája 2024 prijala pakt EÚ o migrácii a azyle.

• Migračná politika: Rada sa dohodla na mandáte k legislatíve EÚ týkajúcej sa krízových situácií (tlačová správa, 4. októbra 2023)
• Rada a Európsky parlament dosiahli prelomový pokrok v reforme azylového a migračného systému EÚ (tlačová správa, 20. decembra 2023)
• Nariadenie o riešení krízových situácií a situácií v dôsledku zásahu vyššej moci, 9. februára 2024
• Rada prijala pakt EÚ o migrácii a azyle (tlačová správa, 14. mája 2024)