Skip to content

Moldavsko

Moldavská republika požiadala o členstvo v EÚ v marci 2022 a v júni 2022 získala štatút kandidátskej krajiny. Prístupové rokovania sa formálne začali v júni 2024. EÚ a Moldavsko spolupracujú aj v kontexte Východného partnerstva.

Rozširovanie

Žiadosť o členstvo v EÚ

Moldavsko požiadalo o členstvo v EÚ 3. marca 2022.

Európska komisia vydala k tejto žiadosti o členstvo v EÚ stanovisko 17. júna 2022.

Európska rada udelila Moldavsku štatút kandidátskej krajiny 23. júna 2022. Vyzvala Európsku komisiu, aby Rade podala správu o splnení podmienok uvedených v stanovisku Komisie k žiadosti o členstvo.

Prístupové rokovania

V novembri 2023 vydala Európska komisia odporúčanie začať prístupové rokovania s Moldavskom. V decembri 2023 sa lídri EÚ rozhodli začať prístupové rokovania s Moldavskom a vyzvali Radu, aby prijala rokovací rámec, hneď ako sa podniknú relevantné kroky stanovené v správe Komisie z 8. novembra 2023.

V súlade s revidovanou metodikou rozširovania Rada 21. júna 2024 schválila rokovací rámec a o štyri dni neskôr EÚ usporiadala prvú medzivládnu konferenciu s Ukrajinou na účely otvorenia rokovaní o jej pristúpení k EÚ.

Zasadnutia konferencie o pristúpení

Prístupové rokovania prebiehajú v rámci medzivládnych konferencií (často nazývanej konferencia o pristúpení) a zúčastňujú sa na nich ministri a veľvyslanci členských štátov EÚ a kandidátskej krajiny. Rokovania sa týkajú súboru spoločných práv a právnych predpisov (tzv. acquis EÚ) a sú rozdelené do rôznych kapitol alebo skupín kapitol, ktoré zahŕňajú rôzne oblasti politiky. Konferencie o pristúpení sa môžu konať na ministerskej úrovni alebo na úrovni zástupcov ministrov.

EÚ usporiadala 25. júna 2024 prvú konferenciu o pristúpení s Moldavskom, ktorou sa formálne začali rokovania o členstve.

Na druhej konferencii o pristúpení medzi EÚ a Moldavskom, ktorá sa konala 15. júna 2026, začali zúčastnené strany rokovania o tematickom bloku 1: „Základné otázky“. Tento blok sa týka fungovania demokratických inštitúcií, reformy verejnej správy a hospodárskych kritérií a zahŕňa tieto rokovacie kapitoly:

  • kapitola 23 – Súdnictvo a základné práva
  • kapitola 24 – Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť
  • kapitola 5 – Verejné obstarávanie
  • kapitola 18 – Štatistika
  • kapitola 32 – Finančná kontrola

Počas uvedenej konferencie stanovila EÚ predbežné kritériá pre blok 1 a kapitoly 23 a 24, ktoré je potrebné splniť, aby rokovania o tomto bloku mohli napredovať. EÚ tiež stanovila kritériá pre predbežné uzavretie kapitol 5, 18 a 32.

Lídri EÚ na zasadnutiach Európskej rady pred druhou konferenciou o pristúpení opakovane vyzývali Radu, aby bezodkladne otvorila rokovacie bloky, počnúc tematickým blokom základných hodnôt, a to v súlade s metodikou rozširovania a prístupom založeným na dosiahnutých výsledkoch.

Výročné preskúmanie pokroku

Rada každý rok hodnotí pokrok, ktorý dosiahla každá z kandidátskych a partnerských krajín EÚ vrátane Moldavska na svojej európskej ceste.

Dánske predsedníctvo Rady vydalo 16. decembra 2025 závery, ktoré politicky podporilo 26 členských štátov EÚ.

Východné partnerstvo

Popri procese rozširovania spolupracujú EÚ a Moldavsko aj na posilňovaní politických a hospodárskych vzťahov, a to aj prostredníctvom Východného partnerstva.

Dohoda o pridružení medzi EÚ a Moldavskom

Dohoda o pridružení medzi EÚ a Moldavskom nadobudla platnosť 1. júla 2016 po tom, čo sa predbežne vykonávala od 1. septembra 2014. Dohoda o pridružení umožňuje Moldavsku využívať výhody zóny voľného obchodu (prehĺbená a komplexná dohoda o voľnom obchode).

Rada pre pridruženie

Rada pre pridruženie je formálny orgán zriadený na základe dohody o pridružení medzi EÚ a Moldavskom na monitorovanie vykonávania dohody a dohľad nad ním.

Rada sa na svojom deviatom zasadnutí, ktoré sa konalo 4. júna 2025, zamerala na proces pristúpenia Moldavska k EÚ, politický dialóg a reformy, spoluprácu a konvergenciu v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a hospodársku a odvetvovú spoluprácu.

Liberalizácia vízového režimu

Liberalizácia vízového režimu nadobudla platnosť 28. apríla 2014. Bezvízový režim s Moldavskom uľahčuje cestovanie a obchodné aj medziľudské vzťahy. Je príkladom pokroku vo zvyšovaní mobility v rámci Východného partnerstva.

Roaming

Od 1. januára 2026 je Moldavsko súčasťou oblasti EÚ, v ktorej je roaming za vnútroštátne ceny. To znamená, že Moldavčania v EÚ a občania EÚ v Moldavsku teraz môžu telefonovať, posielať textové správy a používať mobilné dáta bez dodatočných poplatkov.

Týmto opatrením sa prispeje k ďalšej integrácii Moldavska do jednotného trhu EÚ, čo je jedným z hlavných cieľov dohody o pridružení medzi EÚ a Moldavskom.

Obchodné vzťahy medzi EÚ a Moldavskom

Obchodné vzťahy medzi EÚ a Moldavskom sú stanovené v rámci zóny voľného obchodu vytvorenej na základe prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode (DCFTA), ktorá je súčasťou dohody o pridružení.

Prehĺbenou a komplexnou dohodou o voľnom obchode sa najmä:

  • rušia dovozné clá na väčšinu tovaru, s ktorým sa obchoduje medzi EÚ a Moldavskom
  • poskytuje obom partnerom široký vzájomný prístup k obchodu so službami

Okrem toho môžu spoločnosti z EÚ aj Moldavska na nediskriminačnom základe založiť dcérsku spoločnosť alebo pobočku. To znamená, že sa na trhu partnera pri zakladaní podniku berú ako domáce spoločnosti.

Medzi tovar, s ktorým sa najviac obchoduje medzi EÚ a Moldavskom, patria stroje a zariadenia, výrobky chemického priemyslu alebo príbuzných odvetví, dopravné zariadenia a nerastné produkty.

Údaje týkajúce sa obchodu

EÚ je zďaleka najväčším obchodným partnerom Moldavska – v roku 2025 predstavoval obchod s EÚ viac ako polovicu jeho celkového obchodu s tovarom, ktorý dosiahol obrat viac ako 7 miliárd EUR. Druhým najväčším obchodným partnerom Moldavska je Čína, ktorá predstavuje viac ako 13 % jeho celkovej obchodnej výmeny, a po nej nasleduje Ukrajina (10 %).

Podiel obchodu s tovarom medzi Moldavskom a Ruskom výrazne klesol a v súčasnosti predstavuje len 2,2 % celkového obchodu Moldavska s tovarom.

Textová verzia
  • EÚ: 55,9 %
  • Čína: 13,1 %
  • Ukrajina: 10,3 %
  • Turecko: 7,2 %
  • Rusko: 2,2 %
  • ostatné: 11,3 %

Finančná podpora pre Moldavsko

Makrofinančná pomoc

EÚ je najväčším poskytovateľom finančnej pomoci Moldavsku. Od roku 2021 sa zmobilizovalo vyše 2,2 miliardy EUR.

Rada sa 4. apríla 2022 vzhľadom na vojenskú agresiu Ruska proti Ukrajine a jej škodlivé účinky na hospodársku a finančnú stabilitu Moldavska rozhodla, že Moldavskej republike poskytne novú makrofinančnú pomoc vo výške 150 miliónov EUR vo forme úverov a grantov.

Jej vyplácanie sa začalo v roku 2022 a pozostáva z troch tranží, ktoré sa majú uvoľniť v rokoch 2022 až 2024.

Plán rastu

Komisia predložila 10. októbra 2024 plán rastu pre Moldavsko, aby prispela k integrácii Moldavska do EÚ. Cieľom plánu je posilniť sociálno-ekonomickú konvergenciu s EÚ a urýchliť základné reformy. Zakladá sa na troch pilieroch:

  • podpora sociálno-ekonomických a základných reforiem v Moldavsku
  • zlepšenie prístupu Moldavska na jednotný trh EÚ
  • zvýšenie finančnej podpory v rokoch 2025 – 2027 prostredníctvom osobitného Nástroja na podporu reforiem a rastu pre Moldavsko

Rada 18. marca 2025 s konečnou platnosťou schválila finančný pilier tohto plánu, nástroj na podporu reforiem a rastu. V rámci tohto nástroja sa má Moldavsku v rokoch 2025 – 2027 poskytnúť podpora vo výške do 385 miliónov EUR vo forme grantov a 1,5 miliardy EUR vo forme úverov.

Ide o najväčší balík finančnej podpory EÚ od nezávislosti Moldavska, ktorý dopĺňa ďalšiu významnú podporu EÚ pre túto krajinu.

Bezpečnosť a obrana

Partnerstvo v oblasti bezpečnosti a obrany

EÚ a Moldavsko podpísali počas ôsmeho zasadnutia Rady pre pridruženie medzi EÚ a Moldavskom 21. mája 2024 partnerstvo v oblasti bezpečnosti a obrany. Moldavsko je prvou krajinou, ktorá s EÚ podpísala takéto partnerstvo.

Toto partnerstvo posilňuje dialóg a spoluprácu v oblastiach, ako sú:

  • boj proti hybridným hrozbám
  • kybernetická bezpečnosť
  • boj proti dezinformáciám
  • odborná príprava a budovanie kapacít

Zároveň pripravuje pôdu pre preskúmanie nových možností a oblastí spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany.

Partnerská misia EÚ v Moldavsku

EÚ začala partnerskú misiu v Moldavskej republike (EUPM) v máji 2023. Mandát misie bol naposledy predĺžený do 31. mája 2027.

Cieľom tejto civilnej misie je posilniť odolnosť sektora bezpečnosti tejto krajiny v oblasti krízového riadenia a hybridných hrozieb vrátane kybernetickej bezpečnosti a boja proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu (FIMI).

EUPM pomáha Moldavsku a regiónu ako celku posilňovať ich stabilitu a bezpečnosť.

Európsky mierový nástroj

V rokoch 2021 až 2026 vyčlenila EÚ prostredníctvom Európskeho mierového nástroja (EPF) 317 miliónov EUR na podporu modernizácie a operačnej účinnosti ozbrojených síl Moldavska.

V dôsledku toho je Moldavsko po Ukrajine druhým najväčším príjemcom pomoci z Európskeho mierového nástroja.

Podpora počas vojenskej agresie Ruska proti Ukrajine

Humanitárna pomoc a civilná ochrana

Od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine vstúpilo do Moldavska, v ktorom stále žije viac ako 127 000 ukrajinských utečencov, viac ako 1,8 milióna ľudí utekajúcich pred vojnou. V rokoch 2022 až 2025 vyčlenila EÚ pre Moldavsko 84 miliónov EUR na humanitárnu pomoc.

Moldavsko aktivovalo mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany na podporu Ukrajincov prichádzajúcich do krajiny. Členské štáty EÚ poskytli Moldavsku rôzne druhy pomoci vrátane prístreší, hygienických balíčkov a generátorov elektriny.

Riadenie hraníc

EÚ podpísala s Moldavskom dohodu o štatúte týkajúcu sa operačných činností vykonávaných agentúrou Frontex. Dohoda umožňuje Frontexu nasadiť tímy na pomoc moldavským orgánom pri plnení úloh v rámci riadenia hraníc, ako sú registrácia a hraničné kontroly.

Dočasná liberalizácia obchodu

Rada prijala v roku 2022 nariadenie s cieľom dočasne liberalizovať obchod so siedmimi poľnohospodárskymi produktmi z Moldavska, s ktorými sa obchodovanie ešte úplne neliberalizovalo: paradajky, cesnak, stolové hrozno, jablká, čerešne, slivky a hroznová šťava. Platnosť tohto opatrenia bola naposledy predĺžená do 24. júna 2024 a vďaka nemu mohlo Moldavsko minimálne zdvojnásobiť svoj vývoz týchto výrobkov do EÚ bez akýchkoľvek ciel.

Rada 18. septembra 2025 rozhodla, že rozšíri prístup týchto siedmich výrobkov na trh. Cieľom je prejsť od dočasného režimu k dlhodobej dohode, ktorou sa zabezpečí hospodárska stabilita a podporia obchodné toky, pričom sa zároveň ochránia citlivé poľnohospodárske odvetvia EÚ.

Táto dohoda bude obsahovať spoľahlivé záruky proti deformáciám trhu. Prístup na trh je podmienený a bude závisieť od postupného zosúlaďovania Moldavska s osobitnými agropotravinovými normami EÚ do roku 2027.

Energetika

Elektrizačné sústavy Ukrajiny a Moldavska sa 16. marca 2022 úspešne zosynchronizovali s európskou kontinentálnou sieťou.

Sankcie v reakcii na konanie destabilizujúce Moldavsko

Rada prijala 28. apríla 2023 nový právny rámec pre cielené reštriktívne opatrenia, ktorý umožňuje EÚ ukladať sankcie voči osobám zodpovedným za podporu alebo vykonávanie činností, ktoré podkopávajú alebo ohrozujú:

  • zvrchovanosť a nezávislosť Moldavskej republiky
  • jej demokraciu, právny štát, stabilitu alebo bezpečnosť

Tento právny rámec pre cielené reštriktívne opatrenia sa prijal na žiadosť Moldavskej republiky.

Podľa tohto sankčného režimu sa môže EÚ zamerať napríklad na osoby, ktoré blokujú alebo podkopávajú demokratický politický proces (napr. priebeh volieb) alebo sa pokúšajú zvrhnúť ústavný poriadok, a to aj prostredníctvom násilností. Budúce reštriktívne opatrenia by sa mohli zamerať aj na osoby, ktoré sa dopúšťajú závažných finančných deliktov týkajúcich sa verejných finančných prostriedkov a neoprávneného vývozu kapitálu.

Sankčný režim sa vzťahuje na 29 osôb a päť subjektov a naposledy bol predĺžený do 29. apríla 2027.

Sankcie zahŕňajú zmrazenie majetku, zákaz sprístupňovať finančné prostriedky sankcionovaným osobám a subjektom, ako aj zákaz cestovania do EÚ pre sankcionované fyzické osoby.

Úsilie o destabilizáciu Moldavskej republiky sa od začiatku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine výrazne zvýšilo a priamo ohrozuje stabilitu a bezpečnosť vonkajších hraníc EÚ.

Súvisiace dokumenty a publikácie:

Pozri tiež

Témy

Posledná revízia textu: 14. júla 2026