Skip to content

Sankcie proti terorizmu

EÚ uložila sankcie voči jednotlivcom, skupinám a subjektom zapojeným do teroristických činov vrátane ISIL (Dá’iš), al-Káidy, Hamasu a Palestínskeho islamského džihádu.

Zoznam teroristov, ktorý zostavila EÚ

EÚ prijala prvé reštriktívne opatrenia voči jednotlivcom a subjektom zapojeným do teroristických činov v decembri 2001 po teroristických útokoch z 11. septembra.

Zoznam EÚ vznikol v rámci vykonávania rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1373 (2001). Na tento účel EÚ prijala:

  • spoločnú pozíciu Rady 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom
  • nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu

Kto je na zozname teroristov?

Zoznam teroristov, ktorý zostavila EÚ, zahŕňa jednotlivcov, skupiny a subjekty zapojené do teroristických činov. To znamená:

  • jednotlivcov, ktorí páchajú teroristické činy alebo sa o ich páchanie pokúšajú alebo ktorí sa zúčastňujú na ich páchaní alebo im napomáhajú,
  • skupiny a subjekty, ktoré sú priamo alebo nepriamo vo vlastníctve alebo pod kontrolou takýchto jednotlivcov
  • jednotlivci, skupiny a subjekty, ktoré konajú v mene alebo pod vedením takýchto jednotlivcov, skupín a subjektov

EÚ sa môže zamerať aj na vedúcich členov skupín a subjektov uvedených na zozname EÚ, ako aj na osoby, skupiny a subjekty spojené s osobami, skupinami a subjektmi zapojenými do teroristických činov (a to aj prostredníctvom financovania, výcviku alebo náboru).

Na zozname teroristov, ktorý zostavila EÚ, sa nachádza 13 jednotlivcov a 23 skupín a subjektov. Títo jednotlivci a skupiny pôsobia v rámci EÚ aj mimo nej.

Na zozname sa nachádzajú napríklad iránske islamské revolučné gardy (IRGC) a organizácie The Base (Základňa) a Sendero Luminoso (Svetlý chodník).

O aké sankcie ide?

Na všetkých jednotlivcov, skupiny a subjekty na zozname teroristov sa vzťahujú tieto opatrenia:

  • zmrazenie finančných prostriedkov a aktív
  • policajná a justičná spolupráca v trestných veciach

Okrem toho sa im nesmú priamo ani nepriamo sprístupniť žiadne finančné prostriedky, aktíva ani hospodárske zdroje. Na jednotlivcov na zozname sa môže vzťahovať aj zákaz cestovania.

Čo predstavuje teroristický čin?

Podľa spoločnej pozície Rady 2001/931/SZBP je teroristický čin úmyselné konanie, ktoré môže vážne poškodiť krajinu alebo medzinárodnú organizáciu, ak sa pácha s cieľom:

  • vážne zastrašiť obyvateľstvo
  • neoprávnene donútiť vládu alebo medzinárodnú organizáciu k určitému konaniu alebo zdržaniu sa konania
  • vážne destabilizovať alebo deštruovať základné politické, ústavné, hospodárske alebo sociálne zriadenie krajiny alebo medzinárodnej organizácie

Kritériá zaradenia na zoznam

Na zoznam teroristov, ktorý zostavila EÚ, sa môžu zaradiť noví jednotlivci, skupiny a subjekty, len ak už v danej veci rozhodol príslušný orgán členského štátu alebo tretej krajiny.

Toto rozhodnutie sa môže týkať:

  • začatia vyšetrovania alebo trestného stíhania vo veci teroristického činu, pokusu o jeho spáchanie, účasti na ňom alebo napomáhania takémuto činu
  • odsúdenia za takýto čin

Rada zoznam pravidelne preskúmava, a to aspoň každých 6 mesiacov. Rada okrem tohto pravidelného preskúmania môže kedykoľvek prijať rozhodnutie o zaradení jednotlivcov, skupín a subjektov na zoznam alebo o ich vyradení zo zoznamu.

Humanitárna výnimka

Vo februári 2024 Rada rozhodla o upravení únijného rámca reštriktívnych opatrení na boj proti terorizmu (únijný zoznam teroristov) a v rámci opatrení na zmrazenie aktív zaviedla humanitárnu výnimku.

Na základe tohto rozhodnutia môžu niektoré kategórie humanitárnych aktérov vykonávať transakcie s jednotlivcami a subjektmi na zoznamoch bez predchádzajúceho povolenia, ak je účelom týchto transakcií poskytovanie humanitárnej pomoci alebo podpora inej činnosti, ktorou sa podporujú základné ľudské potreby ľudí v núdzi. Tieto kategórie zahŕňajú:

  • aktérov uvedených v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2664 (2022)
  • organizácie a agentúry certifikované ako humanitárni partneri EÚ alebo jej členských štátov a špecializované agentúry členských štátov

Táto humanitárna výnimka bola naposledy predĺžená do 22. februára 2027.

ISIL (Dá’iš) a al-Káida

EÚ 20. septembra 2016 stanovila cielený rámec reštriktívnych opatrení proti ISIL (Dá’iš) a al-Káide a proti jednotlivcom, skupinám, podnikom a subjektom, ktoré sú s nimi spojené.

Tieto autonómne reštriktívne opatrenia EÚ dopĺňajú opatrenia prijaté v rámci zoznamu teroristov, ktorý zostavila EÚ.

O aké sankcie ide?

Sankcie EÚ voči ISIL (Dá’iš) a al-Káide predstavujú:

  • zákaz cestovania jednotlivcov
  • zmrazenie aktív jednotlivcov, skupín a subjektov
  • zákaz sprístupniť komukoľvek na zozname finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje

V rámci tohto režimu môže EÚ cielene sankcionovať tých, čo materiálne alebo finančne podporujú ISIL (Dá’iš) a al-Káidu. Môže tiež cielene sankcionovať tých, čo sa podieľajú na plánovaní, príprave alebo umožňovaní násilných činov ISIL (Dá’iš) a al-Káidy.

Jednotlivci, skupiny, subjekty a orgány sa môžu zaradiť na zoznam aj za činnosti ako:

  • dodávanie, predaj alebo transfer zbraní a súvisiaceho materiálu ISIL (Dá’iš) a al-Káide
  • nábor pre tieto dve organizácie
  • podnecovanie alebo verejné vyvolávanie násilných činov týchto dvoch organizácií

Rada zoznam pravidelne, aspoň každých 12 mesiacov, preskúmava. Sankcie sa aktuálne vzťahujú na 15 jednotlivcov a osem skupín a sú platné do 31. októbra 2026.

Hamas a Palestínsky islamský džihád

Rada 19. januára 2024 vytvorila osobitný rámec reštriktívnych opatrení, ktorý Európskej únii umožňuje brať na zodpovednosť každého jednotlivca alebo subjekt, ktorý podporuje, uľahčuje alebo umožňuje násilné činy Hamasu a Palestínskeho islamského džihádu.

Rozhodnutie bolo prijaté vzhľadom na závažnosť útokov 7. októbra 2023 proti Izraelu a jeho cieľom je zabrániť ďalším takýmto násilným činom Hamasu a Palestínskeho islamského džihádu.

Novým sankčným režimom sa dopĺňajú reštriktívne opatrenia prijaté v rámci zoznamu teroristov, ktorý zostavila EÚ.

O aké sankcie ide?

Sankcie EÚ voči Hamasu a Palestínskemu islamskému džihádu predstavujú:

  • zákaz cestovania jednotlivcov
  • zmrazenie aktív jednotlivcov, skupín a subjektov
  • zákaz sprístupniť komukoľvek na zozname finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje

V rámci tohto režimu môže EÚ cielene sankcionovať tých, čo materiálne alebo finančne podporujú Hamas alebo Palestínsky islamský džihád. Môže tiež cielene sankcionovať tých, čo sa podieľajú na plánovaní, príprave alebo umožňovaní násilných činov Hamasu alebo Palestínskeho islamského džihádu.

Jednotlivci, skupiny, subjekty a orgány sa môžu zaradiť na zoznam aj za činnosti ako:

  • dodávanie, predaj alebo transfer zbraní a súvisiaceho materiálu týmto dvom teroristickým organizáciám
  • podpora činností, ktoré narúšajú alebo ohrozujú stabilitu alebo bezpečnosť Izraela, v spojení s Hamasom a Palestínskym islamským džihádom
  • účasť na závažnom porušovaní medzinárodného humanitárneho práva alebo práva v oblasti ľudských práv
  • podnecovanie alebo verejné vyvolávanie násilných činov týchto dvoch organizácií

EÚ sa po prvýkrát mohla zamerať aj na sponzorov tých, čo sponzorujú tieto dve teroristické organizácie.

Rada v máji 2026 rozhodla o rozšírení rozsahu pôsobnosti sankcií tak, aby sa vzťahovali aj na členov politického predsedníctva (Politbyro) Hamasu, ktorí podporujú, obhajujú a ospravedlňujú násilné činy.

EÚ okrem toho v rámci globálneho sankčného režimu v oblasti ľudských práv sankcionovala tri subjekty v reakcii na rozšírené sexuálne a rodovo motivované násilie spáchané počas brutálnych a nerozlišujúcich teroristických útokov, ku ktorým došlo v Izraeli 7. októbra 2023.

Pozri aj

Reakcia EÚ na terorizmus

Reakcia EÚ na terorizmus

Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v EÚ

Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v EÚ

Aké druhy sankcií prijíma EÚ

Aké druhy sankcií prijíma EÚ

Posledná revízia textu: 28. mája 2026