Obchodná politika EÚ
EÚ prijíma obchodnú legislatívu a v rámci svojej obchodnej politiky rokuje a uzatvára medzinárodné dohody o obchodných záležitostiach s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ.
Čo je obchodná politika EÚ?
Obchodná politika je výhradnou právomocou EÚ. To znamená, že právne predpisy v oblasti obchodu prijíma a medzinárodné obchodné dohody uzatvára EÚ, a nie členské štáty.
Tým, že EÚ na globálnej scéne koná jednotne a neuplatňuje viaceré samostatné obchodné stratégie, má vo veciach globálneho obchodu silnejšiu pozíciu.
EÚ riadi obchodné vzťahy s tretími krajinami prostredníctvom obchodných dohôd. Ich účelom je vytvárať lepšie obchodné príležitosti a prekonávať prekážky obchodu.
Obchod s tovarom a službami zohráva významnú úlohu pri zvyšovaní udržateľného rastu a vytváraniu pracovných miest. Od vývozu do krajín mimo EÚ v súčasnosti závisí viac než 30 miliónov pracovných miest v EÚ. Očakáva sa, že 90 % budúceho globálneho rastu sa vytvorí za hranicami Európy. Obchod je preto prostriedkom rastu a kľúčovou prioritou EÚ.
Rada podporuje silný multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách. Zodpovednú obchodnú politiku EÚ sprevádza vysoká úroveň transparentnosti a efektívna komunikácia s občanmi o prínosoch a výzvach, ktoré prináša obchod a otvorené trhy.
Čestný a spravodlivý obchod
Európska únia chce zabezpečiť čestné a spravodlivé obchodovanie s tretími krajinami.
EÚ preto v posledných rokoch pracuje na zásadnej reforme kľúčových pravidiel súvisiacich s obchodom. Hlavnými oblasťami, na ktoré sa vzťahuje táto reforma, sú:
- boj proti nátlaku
- priame zahraničné investície (PZI)
- dvojstranné ochranné opatrenia
- antidumping
- nástroje na ochranu obchodu
Cieľom legislatívnych iniciatív EÚ je chrániť európskych výrobcov a podniky pred potenciálnymi škodami, ktoré môžu spôsobiť určité zahraničné obchodné praktiky.
Opatrenia proti nátlaku
Rada 23. októbra 2023 prijala nástroj proti nátlaku. Cieľom tohto nástroja je chrániť EÚ a jej členské štáty pred hospodárskym nátlakom tretích krajín, ktoré využívajú opatrenia ovplyvňujúce obchod alebo investície.
Medzi protiopatrenia, ktoré by sa mohli uplatniť na tretie krajiny v reakcii na hospodársky nátlak, patrí uloženie obchodných obmedzení, napríklad vo forme:
- zvýšených ciel
- dovozných alebo vývozných licencií
- obmedzení v oblasti služieb, prístupu k priamym zahraničným investíciám či verejného obstarávania
Nástroj na boj proti nátlaku bol navrhnutý tak, aby zmierňoval napätie a podnecoval k ukončeniu nátlakových opatrení prostredníctvom dialógu. Akékoľvek protiopatrenia zo strany EÚ sa uplatňujú len ako posledná možnosť.
Preverovanie priamych zahraničných investícií
Rada 5. marca 2019 prijala nariadenie, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do EÚ. Platnosť nadobudla v októbri 2020.
Vzhľadom na vysoký stupeň integrácie v rámci EÚ by priame zahraničné investície v jednom členskom štáte mohli predstavovať riziko pre bezpečnosť alebo verejný poriadok v inom členskom štáte alebo v celej EÚ.
Nové pravidlá týkajúce sa priamych zahraničných investícií umožňujú EÚ identifikovať nové výzvy a zodpovedajúcim spôsobom reagovať. Na tento účel sa v novom rámci:
- vytvára mechanizmus spolupráce, ktorý členským štátom a Európskej komisii umožní vymieňať si informácie a vyjadriť sa, ak majú obavy v súvislosti s konkrétnymi investíciami.
- umožňuje Európskej komisii vydávať stanoviská, ak investícia ohrozuje bezpečnosť alebo verejný poriadok viac ako jedného členského štátu
- podporuje medzinárodná spolupráca v oblasti preverovania investícií vrátane výmeny skúseností, najlepších postupov a informácií o otázkach spoločného záujmu
- stanovujú určité požiadavky pre členské štáty, ktoré chcú zachovať alebo prijať mechanizmus preverovania na vnútroštátnej úrovni
V januári 2024 Komisia navrhla preskúmanie nariadenia o preverovaní priamych zahraničných investícií s cieľom riešiť existujúce nedostatky a zlepšiť efektívnosť nástroja.
Tento návrh na preskúmanie vychádza zo skúseností, ktoré Komisia a členské štáty EÚ získali preskúmaním viac ako 1 200 transakcií priamych zahraničných investícií za posledné tri roky v rámci existujúceho nariadenia o preverovaní priamych zahraničných investícií.
Horizontálne dvojstranné ochranné opatrenia
Rada 28. januára 2019 prijala nariadenie, ktoré umožňuje uplatňovanie ochranných opatrení v prípade obchodných dohôd.
Nariadenie sa vzťahuje na dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom, EÚ a Singapurom a EÚ a Vietnamom. Do jeho rozsahu pôsobnosti by sa mohli pridať ďalšie obchodné dohody.
Dvojstranné ochranné opatrenia sú naviazané na obchodné dohody a umožňujú dočasné zrušenie colných preferencií.
Pred touto iniciatívou sa mechanizmus navrhoval v rámci každej obchodnej dohody osobitne.
Na základe tejto iniciatívy tieto opatrenia využívajú konzistentný „horizontálny rámec“, ktorý je zahrnutý do nových obchodných dohôd.
Antidumping
Rada prijala 4. decembra 2017 nové pravidlá EÚ, ktoré majú pomôcť chrániť Európsku úniu pred nekalými obchodnými praktikami. Platnosť nadobudli 20. decembra 2017.
Aktualizované antidumpingové pravidlá EÚ sa uplatňujú na prípady, keď sa ceny dovážaných výrobkov umelo znižujú zasahovaním štátu.
Právnym rámcom sa pri výpočte dumpingu odstraňuje predchádzajúce rozlišovanie medzi trhovými a netrhovými hospodárstvami.
Komisia bude musieť okrem toho preukázať, že existuje výrazná „deformácia trhu“ medzi predajnou cenou výrobku a jeho výrobnými nákladmi.
Nástroje na ochranu obchodu
8. júna 2018 nadobudlo účinnosť nové nariadenie, ktorým sa modernizujú nástroje EÚ na ochranu obchodu.
Cieľom nariadenia je chrániť výrobcov EÚ pred škodami spôsobenými nekalou hospodárskou súťažou a zabezpečiť voľný a spravodlivý obchod. Nástroje na ochranu obchodu tak budú predvídateľnejšie, transparentnejšie a prístupnejšie najmä pre malé a stredné podniky (MSP).
Cieľom EÚ je, aby boli antidumpingové a antisubvenčné nástroje efektívnejšie a lepšie prispôsobené na ochranu výrobcov z EÚ pred nekalými praktikami zahraničných firiem a pred akýmkoľvek rizikom odvetných opatrení.
Dovozcovia by zároveň mali mať prospech z vyššej úrovne predvídateľnosti zmien colných sadzieb, čo im môže pomôcť ľahšie plánovať svoju obchodnú činnosť. Celý systém by mal byť transparentnejší a používateľsky ústretovejší.