Riadny legislatívny postup

Čo je riadny legislatívny postup?

Riadny legislatívny postup je najbežnejším postupom, ktorý sa používa na úrovni EÚ na prijímanie právnych predpisov. Vzťahuje sa na prevažnú väčšinu oblastí politiky EÚ.

V rámci tohto postupu Rada EÚ a Európsky parlament spoločne rokujú o právnych predpisoch EÚ a prijímajú ich. Sú spoluzákonodarcami.

Ako sa návrhy stávajú právnymi predpismi EÚ?

Riadny legislatívny postup krok za krokom

1. 1

   Návrh

   Európska komisia predloží nový právny predpis EÚ Rade a Parlamentu.

2. 2

   Preskúmanie (čítanie)

   Rada aj Parlament návrh preskúmajú a môžu ho zmeniť. Toto preskúmanie sa nazýva čítanie. Postup môže zahŕňať až tri čítania.

3. 3

   Prijatie

   Právny predpis sa prijme, ak sa Rada a Parlament v ktoromkoľvek čítaní dohodnú na tom istom znení. Ak sa dohoda nedosiahne, právny predpis sa neprijme.

Viac ako 85 % právnych predpisov v rámci riadneho legislatívneho postupu sa prijíma na konci prvého čítania alebo na začiatku druhého čítania.

Legislatívny návrh

Európska komisia zodpovedá za navrhovanie nových právnych predpisov EÚ. Nazýva sa to právo iniciatívy. Pri svojej práci sa riadi politickými prioritami, na ktorých sa dohodla Európska rada a ktoré sú stanovené v pracovnom programe Komisie.

Komisia zasiela svoj legislatívny návrh Európskemu parlamentu a Rade.

Zároveň predkladá návrh národným parlamentom na preskúmanie. Vo vhodných prípadoch sa návrh zasiela aj ďalším inštitúciám a orgánom EÚ, ako je Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, aby k nemu zaujali stanovisko.

Môže Rada predkladať legislatívne návrhy?

Zatiaľ čo Komisia zvyčajne vypracúva legislatívne návrhy z vlastnej iniciatívy, o predloženie legislatívneho návrhu ju môžu požiadať aj Rada, Parlament alebo občania EÚ (prostredníctvom európskej iniciatívy občanov). Komisia potom rozhodne, či bude konať alebo nie, v každom prípade však musí svoje rozhodnutie vysvetliť.

Z tohto práva Komisie existuje len niekoľko výnimiek. Napríklad členské štáty EÚ môžu predložiť legislatívny návrh v niektorých oblastiach justičnej spolupráce, ak ho podporí aspoň štvrtina všetkých členských štátov.

Preskúmanie návrhu

Po doručení návrhu ho Rada a Parlament podrobne preskúmajú.

V Rade sú do každého čítania zapojené dva prípravné orgány:

1. pracovná skupina zložená z národných expertov rokuje o technických aspektoch návrhu
2. Coreper (Výbor stálych predstaviteľov zložený z veľvyslancov členských štátov pri EÚ) sa zaoberá citlivejšími alebo politickými otázkami

Prostredníctvom prípravných orgánov sa Rada snaží dohodnúť na spoločnej pozícii k návrhu, s ktorou by súhlasili všetky členské štáty.

Európsky parlament pripravuje svoju pozíciu prostredníctvom diskusií vo svojich príslušných výboroch.

Prvé čítanie

Európsky parlament prijme svoju pozíciu v prvom čítaní, ktorou návrh akceptuje alebo odmietne.

Rada pozíciu Parlamentu preskúma a môže:

• ju schváliť, čím sa právny predpis prijme
• navrhnúť zmeny, v dôsledku čoho sa zmenený text vráti Parlamentu na druhé čítanie.

Lehota: pre prvé čítanie neexistuje žiadna lehota.

Rada môže prijať aj všeobecné smerovanie, v ktorom zaujme politickú líniu, ktorá Parlamentu umožní sledovať smerovanie rokovaní v Rade a môže prispieť k tomu, aby sa pokročilo v rokovaniach. Zvyčajne sa tak deje predtým, ako Európsky parlament prijme svoju pozíciu v prvom čítaní. Všeobecné smerovanie však nenahrádza formálnu pozíciu Rady v prvom čítaní.

Dokumenty o všeobecnom smerovaní možno po zverejnení nájsť v registri úradných dokumentov Rady.

• Najnovšie dokumenty o všeobecnom smerovaní (register dokumentov Rady)

Druhé čítanie

Ak sa v prvom čítaní nedosiahne dohoda, Parlament aj Rada naďalej vzájomne skúmajú svoje pozície.

Parlament najprv preskúma pozíciu Rady v prvom čítaní a môže:

• ju schváliť: právny predpis je prijatý
• ju zamietnuť: právny predpis nie je prijatý a postup končí
• predložiť pozmeňujúce návrhy: zmenený text sa vráti Rade

Rada preskúma pozmeňujúce návrhy Parlamentu a môže:

• schváliť všetky pozmeňujúce návrhy: právny predpis je prijatý
• neschváliť všetky pozmeňujúce návrhy: zvolá sa zasadnutie Zmierovacieho výboru

Lehota: tri mesiace pre každú inštitúciu s možnosťou predĺženia o jeden mesiac

• Zmierovací výbor

Rokovania o kompromisoch prostredníctvom trialógov

V ktoromkoľvek štádiu postupu môžu Rada a Parlament usporiadať neformálne zasadnutia, známe ako trialógy, s cieľom pokúsiť sa zblížiť svoje pozície.

Na zasadnutiach trialógu sa zúčastňujú zástupcovia Rady, Parlamentu a Komisie. Môžu siahať od technických diskusií medzi odborníkmi až po politické rokovania medzi veľvyslancami alebo ministrami a poslancami Európskeho parlamentu. Za Radu vedú rokovania zástupcovia krajiny, ktorá vykonáva rotujúce predsedníctvo Rady.

Každú neformálnu dohodu dosiahnutú v rámci trialógu musí každá inštitúcia formálne schváliť.

História postupu

Spoločné prijímanie právnych predpisov EÚ Radou a Parlamentom sa zaviedlo Maastrichtskou zmluvou (1993) ako spolurozhodovací postup. Spočiatku sa uplatňoval len v obmedzenom počte oblastí, ako je jednotný trh, prisťahovalectvo, sociálna politika a životné prostredie.

Jeho rozsah pôsobnosti sa neskôr rozšíril:

• Amsterdamskou zmluvou (1999) a Zmluvou z Nice (2003), ktorými sa rozšíril na ďalšie oblasti politiky
• Lisabonskou zmluvou (2009), na základe ktorej sa z neho stal hlavný rozhodovací postup pre väčšinu právnych predpisov EÚ a zároveň sa premenoval na riadny legislatívny postup

Právny základ

Riadny legislatívny postup je vymedzený v článkoch 289 a 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

• Zmluva o fungovaní Európskej únie

Pozri tiež

• Typy právnych predpisov EÚ
• Nástroj na sledovanie právnych predpisov EÚ
• Medziinštitucionálny spoločný manuál pre prezentáciu a tvorbu aktov, na ktoré sa vzťahuje riadny legislatívny postup
• Spisy uzavreté v rámci riadneho legislatívneho postupu počas dánskeho predsedníctva (júl – december 2025)