Akt o kritických surovinách

Načo je potrebný akt EÚ o kritických surovinách?

Dopyt EÚ po základných kovoch, batériových materiáloch, vzácnych zeminách atď. sa má exponenciálne zvýšiť, keďže EÚ upúšťa od fosílnych palív a prechádza na čisté energetické systémy, ktoré si vyžadujú viac nerastov.

Zelená transformácia EÚ si bude vyžadovať vybudovanie miestnej výroby batérií, solárnych panelov, permanentných magnetov a iných čistých technológií. Na uspokojenie príslušného dopytu bude potrebný rozsiahly prístup k rôznym surovinám.

Kritické suroviny sú pre EÚ dôležité, aj pokiaľ ide o:

priemyselné hodnotové reťazce

Neenergetické suroviny sú prítomné vo všetkých priemyselných odvetviach vo všetkých fázach dodávateľského reťazca

strategické technológie, napríklad v oblasti kozmického priestoru a obrany

Technologický pokrok a vyššia kvalita života závisia od rastúceho množstva rôznych surovín

klímu, energetiku a životné prostredie

Čistá technológia potrebuje suroviny, ktoré sú nenahraditeľné v solárnych paneloch, veterných turbínach, elektrických vozidlách a energeticky účinnom osvetlení

Miestna výroba je kľúčom k prepracovaniu energetických systémov a systémov mobility v EÚ, ktoré sa čiastočne riadi plánom REPowerEU a cieľovými hodnotami EÚ pre emisie z automobilov do roku 2035.

Akt EÚ o kritických surovinách

Rada prijala v marci 2024 európsky akt o kritických surovinách, keďže sa očakáva, že dopyt po vzácnych zeminách sa v nadchádzajúcich rokoch exponenciálne zvýši.

Kritické suroviny sú suroviny s veľkým hospodárskym významom pre EÚ a s vysokým rizikom narušenia dodávok v dôsledku koncentrácie ich zdrojov a nedostatku dobrých a cenovo dostupných náhrad.

Cieľom uvedeného aktu je:

• zvýšiť a diverzifikovať dodávky kritických surovín do EÚ
• posilniť obehovosť vrátane recyklácie
• podporiť výskum a inováciu v oblasti efektívneho využívania zdrojov a vývoja náhrad

Novými pravidlami sa posilní aj strategická autonómia Európy.

• Strategická autonómia: Rada s konečnou platnosťou schválila akt o kritických surovinách (tlačová správa, 18. marca 2024)

Čo sú suroviny a na čo sa používajú?

Kovy, nerasty a prírodné materiály sú súčasťou nášho každodenného života. Suroviny, ktoré sú z hospodárskeho hľadiska najdôležitejšie a pri ktorých existuje vysoké riziko ohrozenia dodávok, sa nazývajú kritické suroviny.

Kritické suroviny sú základom fungovania a integrity širokej škály priemyselných ekosystémov.

34 kritických surovín

Niektoré odvetvia majú osobitne strategický význam z hľadiska cieľov EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, digitálnej oblasti a oblasti vesmíru a obrany.

Z 34 určených kritických surovín bol vytvorený osobitný zoznam strategických surovín (*) (pozri nižšie 17 strategických surovín, ktoré sú vyznačené tmavožltou farbou), pri ktorých sa očakáva exponenciálny rast z hľadiska dodávok, ktoré majú všetky komplexné požiadavky na výrobu, a ktoré preto čelia vyššiemu riziku problémov s dodávkami.

Tento zoznam sa bude pravidelne prehodnocovať.

*Strategické suroviny v prvkoch ťažkých vzácnych zemín a ľahkých vzácnych zemín: Nd, Pr, Tb, Dy, Gd, Sm, a Ce

Na čo sa kritické suroviny používajú?

Kritické suroviny sa používajú všade. Bez kritických surovín by väčšina oblastí spoločnosti nebola schopná fungovať, pretože tieto suroviny sa nachádzajú v mnohých každodenných spotrebičoch a vo výrobkoch, ktoré sú nevyhnutné pre hospodárstvo každého členského štátu, ako sú smartfóny, elektrické autá, veterné turbíny, rastlinné hnojivá alebo lietadlá.

Vibračná technológia v telefónoch = volfrám

Elektrické vozidlá = lítium, kobalt a nikel

Veterné turbíny = bór

Geopolitika získavania kritických surovín

Kritické suroviny sa väčšinou získavajú mimo EÚ. Hoci EÚ nikdy nebude sebestačná, jej cieľom je diverzifikovať svoje dodávky.

V súčasnosti je EÚ v prípade určitých kritických surovín závislá výlučne od jednej krajiny:

• Čína zabezpečuje 100 % dodávok prvkov ťažkých vzácnych zemín do EÚ
• Turecko zabezpečuje 99 % dodávok bóru do EÚ
• Južná Afrika zabezpečuje 71 % potrieb EÚ, pokiaľ ide o platinu

Od roku 2024 obmedzenia vývozu prvkov vzácnych zemín a iných kritických materiálov z tretích krajín posilnili naliehavosť v otázke stratégie diverzifikácie EÚ.

Napríklad Čína za posledné tri roky prijala sériu opatrení na kontrolu vývozu, ktoré sa týkajú kritických surovín, ako sú gálium, volfrám, bizmut a vzácne zeminy, ale aj konečných výrobkov, ako sú batérie alebo zariadenia súvisiace so spracovaním prvkov vzácnych zemín.

Zároveň ďalší globálni aktéri zintenzívnili svoje opatrenia na zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám pre svoje výrobné odvetvia financovaním projektov týkajúcich sa kritických surovín a diverzifikáciou dodávok prostredníctvom partnerstiev.

Hlavní dodávatelia kritických surovín do EÚ:

Posilnenie sebestačnosti

EÚ si s cieľom znížiť závislosť od tretích krajín pri prístupe ku kritickým surovinám stanovila tieto ciele do roku 2030:

Ťažba v EÚ má pokryť aspoň 10 % ročnej spotreby EÚ

Spracovanie v EÚ má pokryť aspoň 40 % ročnej spotreby EÚ

Domáca recyklácia má pokryť aspoň 25 % ročnej spotreby EÚ

Najviac 65 % ročnej spotreby každej strategickej suroviny v EÚ v ktorejkoľvek relevantnej fáze spracovania môže pochádzať z jednej tretej krajiny

Na dosiahnutie tohto cieľa EÚ zintenzívňuje aktivity v oblasti obchodu, ktoré zahŕňajú:

• klub pre kritické suroviny pre všetky podobne zmýšľajúce krajiny, ktoré sú ochotné posilniť globálne dodávateľské reťazce
• posilnenie Svetovej obchodnej organizácie
• rozšírenie svojej siete dohôd o uľahčení udržateľných investícií a dohôd o voľnom obchode
• dôraznejšie presadzovanie práva s cieľom bojovať proti nekalým obchodným praktikám

Strategické projekty

Komisia s cieľom pomôcť splniť tieto ciele v roku 2025 schválila 60 strategických projektov podľa aktu o kritických surovinách, ktoré zahŕňajú 13 členských štátov EÚ a 13 tretích krajín.

Tieto projekty sa týkajú 14 zo 17 strategických surovín a pokrývajú celý hodnotový reťazec od ťažby a spracovania až po recykláciu.

Prioritu má zníženie závislosti so zameraním na najzraniteľnejšie dodávateľské reťazce. Predpokladá sa napríklad, že závislosť od jednej krajiny, pokiaľ ide o ťažbu vzácnych zemín, klesne vďaka realizácii vybraných projektov z 95 % na 42 %.

Závislosť EÚ v prípade gália (ktoré má kľúčový význam pre polovodiče a obranný priemysel) klesne zo 71 % na 17 %, zatiaľ čo v prípade germánia by EÚ mohla do roku 2030 dosiahnuť úplnú nezávislosť dodávok.

• Vybrané strategické projekty (Európska komisia)

Posilnenie bezpečnosti dodávok a obehovosti

Komisia 3. decembra 2025 prijala akčný plán RESourceEU s cieľom urýchliť a zintenzívniť úsilie o zabezpečenie dodávok kritických surovín do EÚ pre kľúčové priemyselné odvetvia (ako je automobilový priemysel, umelá inteligencia a obrana) v kontexte zvýšenej geopolitizácie týchto materiálov.

V pláne sa navrhujú cielené zmeny aktu o kritických surovinách na zlepšenie obehovosti s cieľom zvýšiť recyklačnú kapacitu a posilniť sekundárny trh s kritickými surovinami, najmä pokiaľ ide o permanentné magnety.

V pozícii Rady prijatej 4. marca 2026 sa podporujú navrhované zmeny a:

• stanovuje sa požiadavka, aby Komisia informovala členské štáty a predstavenstvá spoločností v prípade akýchkoľvek rizík týkajúcich sa dodávok kritických surovín
• objasňuje sa v nej právomoc Komisie navrhovať opatrenia na zmiernenie rizika
• umožňuje sa používanie pasov výrobku na splnenie informačných povinností, pokiaľ ide o permanentné magnety

• Suroviny: Rada prijala pozíciu na posilnenie bezpečnosti dodávok a obehovosti priemyslu EÚ (tlačová správa, 4. marca 2026)
• Nariadenie, ktorým sa mení akt o kritických surovinách, návrh Komisie

Akčným plánom RESourceEU sa zavádza aj niekoľko nových nástrojov vrátane:

• Európskeho centra pre kritické suroviny
• koordinovaného prístupu k vytváraniu zásob
• mechanizmu spoločného nákupu cez platformu pre suroviny

• Akčný plán RESourceEU, oznámenie Komisie

Budúcnosť dopytu

Vďaka únijnému cieľu znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % sa Európa vydáva na zodpovednú cestu k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.

Bude to znamenať realizáciu dvojakej transformácie, dekarbonizáciu energetického systému a zabezpečenie autonómie prostredníctvom prístupu ku kritickým surovinám a ich transformácie.

Dopyt po materiáloch v Európskej únii (scenár vysokého dopytu):

Údaje predstavujú prognózu dopytu po kritických surovinách v piatich strategických odvetviach EÚ: obnoviteľné zdroje energie, elektrická mobilita (elektronická mobilita), priemysel, informačné a komunikačné technológie (IKT), ako aj letecký a kozmický sektor a obrana.

Pozrite aj