Rozhodovací proces: delegované a vykonávacie akty
Čo je delegovaný akt?
Nelegislatívny akt, ktorý sa uplatňuje všeobecne a ktorý možno prijať len v prípade, ak je v legislatívnom akte stanovené delegovanie príslušných právomocí.
Čo je vykonávací akt?
Nelegislatívny akt, v ktorom sa stanovujú podrobné pravidlá umožňujúce jednotné vykonávanie právne záväzných aktov Únie.
Na čo slúžia?
Delegované akty: umožňujú Komisii reagovať rýchlo a flexibilne v oblastiach ako:
- cestovné informácie
- bezpečnosť potravín a krmív
- zdravie a dobré životné podmienky zvierat
- zdravie rastlín
Delegované akty sa môžu prijať iba na základe delegovania ustanoveného v legislatívnom akte.
Ako sa prijímajú delegované akty?
Musia byť pri tom splnené určité podmienky, Komisia vypracováva návrhy delegovaných aktov:
- v súlade s podmienkami delegovania stanovenými v schválenom právnom predpise
- v spolupráci s odborníkmi vrátane odborníkov z členských štátov
Krok 1: Komisia konzultuje so skupinami odborníkov a akt prijme.
V rovnakom čase: Rada (jej pracovná skupina) a Parlament (jeho zodpovedný výbor) preskúmajú návrh [lehota 2 mesiace (ktorú možno raz predĺžiť)]
Možnosť 1: bez námietok
Ak počas lehoty na vznesenie námietok nie je vznesená žiadna námietka, delegovaný akt nadobudne účinnosť.
Krok 2: Komisia sama rozhoduje o tom, či – s ohľadom na (prípadne aj záporné) stanovisko výboru – návrh aktu prijme alebo nie.
Možnosť 2: vznesenie námietky
Rada môže vzniesť námietky prostredníctvom rozhodnutia prijatého kvalifikovanou väčšinou.
Plénum EP môže vzniesť námietky, ak za ne zahlasuje väčšina všetkých poslancov.
Ak Rada alebo EP vznesú námietky, akt nemôže nadobudnúť účinnosť.
Ako sa prijímajú vykonávacie akty?
Vykonávacie právomoci sa v prevažnej väčšine prípadov prenášajú na Európsku komisiu.
Výnimočne – v náležite odôvodnených prípadoch a v prípadoch stanovených v čl. 24 a 26 ZEÚ – sa prenášajú na Radu.
Komisia prijíma podstatnú časť vykonávacích aktov komitologickým postupom.
Výbory sa skladajú zo zástupcov členských štátov EÚ (odborníci z členských štátov).
Krok 1: Návrhy vykonávacích aktov, ktoré vypracováva Komisia, sa spravidla predkladajú komitologickým výborom. Existujú 2 typy komitologických postupov:
Konzultačný postup:
Krok 1: Výbor pre konzultačný postup vydáva stanovisko na základe hlasovania jednoduchou väčšinou. Stanovisko nie je záväzné.
Krok 2: Komisia sama rozhoduje o tom, či – s ohľadom na (prípadne aj záporné) stanovisko výboru – návrh aktu prijme alebo nie.
Postup preskúmania:
Krok 1: Výbor pre postup preskúmania musí stanovisko prijať kvalifikovanou väčšinou.
Možnosť 1:
Ak výbor vydá kladné stanovisko, Komisia akt prijme.
Možnosť 2:
Ak výbor vydá záporné stanovisko, Komisia nemôže vykonávací akt prijať.
Možnosť 3:
Ak sa nevydá žiadne stanovisko, Komisia môže návrh vykonávacieho aktu prijať, s výnimkou prípadov uvedených v nariadení o komitológii.
Možnosť 4:
V prípade hlasovania proti má Komisia buď 1 mesiac na predloženie návrhu opatrenia odvolaciemu výboru (tvoria ho odborníci z členských štátov), alebo 2 mesiace na predloženie novej verzie tomu istému výboru.
Pre vykonávacie akty, ktoré sa uplatňujú okamžite, je postup odlišný:
Krok 1: Ak sa tak stanovuje v základnom akte, Komisia v riadne odôvodnených vážnych a naliehavých prípadoch prijme vykonávací akt skôr, než sa uskutoční konzultácia s výborom.
Časová postupnosť: takýto akt sa uplatňuje najviac šesť mesiacov, pokiaľ sa v základnom akte nestanovuje inak.
Krok 2: Komisia musí do 14 dní od jeho prijatia uskutočniť konzultáciu s príslušným výborom.
Možnosť 1:
Ak sa uplatňuje postup preskúmania a ak výbor vydá záporné stanovisko, Komisia musí okamžite daný vykonávací akt zrušiť.
Posledná revízia textu: 3. februára 2025