Bazilej III: medzinárodný regulačný rámec pre banky

Čo je Bazilej III?

Bazilejské dohody odkazujú na sériu troch po sebe nasledujúcich medzinárodných dohôd o regulácii bankovníctva (Bazilej I, II a III), ktoré stanovil Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS).

BCBS vypracoval normy s cieľom zabezpečiť, aby banky a iné úverové inštitúcie udržiavali dostatočný kapitál a likviditu na plnenie svojich záväzkov a absorbovanie neočakávaných strát.

Posledná dohoda Bazilej III bola dohodnutá na medzinárodnej úrovni s cieľom riešiť dôsledky celosvetovej finančnej krízy v rokoch 2007 – 2008.

S cieľom poskytnúť bankám čas na prispôsobenie sa novým normám a jurisdikciám, aby ich implementovali do svojich právnych rámcov, bol systém Bazilej III už niekoľko rokov postupne zavádzaný a veľká časť dohody je v súčasnosti v EÚ v platnosti.

Rada 30. mája 2024 prijala nové pravidlá, ktorými sa končí implementácia medzinárodných dohôd Bazilej III do práva EÚ. V praxi sa novými pravidlami mení nariadenie o kapitálových požiadavkách a smernica o kapitálových požiadavkách.

• Reformy Bazilej III: nové pravidlá EÚ na posilnenie odolnosti bánk voči hospodárskym otrasom (tlačová správa, 30. mája 2024)

Dobudovanie rámca Bazilej III v skratke

Bazilejský rámec vyžaduje, aby banky spĺňali pomery rizikového kapitálu so zameraním na rizikovo vážené aktíva (RWA) banky. Banky musia držať určitý objem regulatórneho kapitálu voči svojim rizikovo váženým aktívam:

Konečné prvky rámca Bazilej III, ktoré sa v súčasnosti implementujú, sú:

• zmeny štandardizovaného prístupu k určovaniu rizikovo vážených aktív používaním parametrov, ktoré sú jasne vymedzené a kalibrované v kapitálových pravidlách
• zmeny v prístupe založenom na interných ratingoch (IRB), ktoré umožňujú samotným bankám odhadovať parametre použité pri výpočte rizikovo vážených aktív (konkrétne zavedenie spodných hraníc pre vstupné hodnoty parametrov prístupu IRB)
• v prípade určitých druhov expozícií sa odstránila možnosť použitia prístupu IRB
• spodná hranica pre výstupné hodnoty [opatrenie, ktorým sa stanovuje spodná hranica pre rizikovo vážené aktíva (výstupná hodnota)], ktorú vypočítavajú banky pomocou svojich interných modelov, je stanovená na úrovni 72,5 % hodnoty vypočítanej podľa štandardizovaného prístupu
• nový rámec operačného rizika: odkazuje sa v ňom na riziko straty vyplývajúce z neprimeraných alebo nesprávnych interných procesov, činnosti ľudí a systémov alebo z vonkajších udalostí

O čom ďalšom sa dosiahla dohoda?

Okrem vykonávania záverečnej časti dohody Bazilej III sa dohodli aj ďalšie zmeny nariadenia č. 575/2013 (CRR) a smernice 2013/36/EÚ (CRD) s cieľom:

posilniť odolnosť bánk voči environmentálnym a sociálnym rizikám a rizikám v oblasti správy a riadenia (ESG)

zabezpečiť silnejší a harmonizovanejší dohľad a riadenie rizík bánk v celej EÚ, najmä vo vzťahu k pobočkám bánk z tretích krajín, ktorým bolo udelené povolenie v EÚ

chrániť nezávislosť orgánov bankového dohľadu

Ako EÚ zabezpečuje stabilitu bánk a pragmatizmus?

EÚ sa snaží vyvážiť reguláciu a inovácie a zároveň riešiť nové rušivé faktory, ako je klimatická kríza a kryptomeny.

Regulovať, ale nezadusiť

Je potrebné zaviesť globálne normy a zároveň zabezpečiť, aby sa rešpektovali osobitné črty bankového systému EÚ. Regulácia a inovácie musia koexistovať, aby sa zabránilo potlačeniu bankového sektora.

Na dosiahnutie tohto cieľa EÚ postupne zavádza niekoľko výnimiek z požiadavky na spodnú hranicu pre výstupné hodnoty podľa dohody Bazilej III. Tieto výnimky sa okrem iného zameriavajú na:

• zaobchádzanie s určitými „nízkorizikovými“ úvermi na nehnuteľný majetok
• úvery podnikateľským subjektom bez ratingu
• financovanie predmetov

EÚ sa tiež rozhodla zabezpečiť, aby sa spodná hranica pre výstupné hodnoty uplatňovala na úrovni jednotlivých subjektov. Kapitál musí byť držaný na všetkých úrovniach skupiny (materská spoločnosť aj dcérske spoločnosti), a nielen na úrovni materskej spoločnosti (uplatnenie v rámci skupiny).

To chráni členské štáty, ktoré prijímajú zahraničné operácie prostredníctvom dcérskych spoločností bankových skupín, keďže týmto spôsobom sa dcérske spoločnosti nemusia spoliehať na podporu svojej materskej banky pri prekonaní krízy.

Prehľad bankového sektora

V roku 2020 bolo v EÚ 5 441 bánk. Členským štátom s najväčším počtom bánk bolo Nemecko (28 % z celkového počtu EÚ), za ktorým nasledovalo Poľsko (11 %), Rakúsko a Taliansko (obe 9 %), čo znamená, že viac ako polovica všetkých bánk EÚ sa nachádzala v týchto štyroch členských štátoch.

Riadenie cezhraničného bankovníctva: pobočky z tretích krajín

EÚ sa dohodla aj na rámci minimálnej harmonizácie pre udeľovanie povolení a dohľad nad pobočkami, ktoré v členských štátoch zriadili banky registrované v tretích krajinách (pobočky z tretích krajín).

Tento spoločný rámec EÚ si vyžaduje citlivú rovnováhu medzi potrebnými požiadavkami na udeľovanie povolení a dôležitosťou integrácie EÚ do globálnych trhov, zdrojov financovania a bankových produktov pre občanov a firmy EÚ.

Rámec zahŕňa:

• prísne, ale primerané požiadavky na udeľovanie licencií a dohľad
• obmedzené výnimky pre určité typy firiem a transakcií
• dostatočne dlhé prechodné obdobie pre toto odvetvie na prispôsobenie sa novému rámcu a na pokračovanie existujúcich zmluvných vzťahov

Zmierňovanie neznámych rizík

EÚ zohľadňuje vznikajúce globálne výzvy, ako sú finančné riziká súvisiace s klímou, kybernetické riziká a operačná odolnosť. Dôležité aspekty dohody sa týkajú environmentálnych rizík a rizík súvisiacich s kryptoaktívami.

Banky zohrávajú kľúčovú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy. EÚ od bánk vyžaduje, aby začlenili environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia (ESG) do svojich štruktúr správy a riadenia, rámcov riadenia rizika a procesov strategického plánovania. Zahŕňa to identifikovanie, posudzovanie, monitorovanie a riadenie rizík ESG ako súčasti celkových postupov riadenia rizika.

Banky sa vyzývajú, aby zvážili vplyv svojich úverových a investičných činností na environmentálne a sociálne faktory, ako aj otázky správy a riadenia. Okrem toho sa od bánk bude vyžadovať, aby:

• zohľadňovali cieľ EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a príslušné dohodnuté ciele EÚ v oblasti udržateľnosti pri vykonávaní vnútorných úloh v oblasti riadenia rizika a dodržiavania predpisov
• mali nižšiu rizikovú váhu pre expozíciu voči systému EÚ na obchodovanie s emisiami (40 %) s cieľom bojovať proti zmene klímy a podporovať úlohu bánk pri financovaní zelenej transformácie

Zároveň sa v záujme ochrany pred potenciálnou nestabilitou kryptomien zaviedli kapitálové poplatky za investície bánk do kryptoaktív. V súlade s nariadením EÚ o trhoch s kryptoaktívami (MiCA) budú tieto poplatky fungovať prechodne, kým sa v EÚ nezavedú medzinárodné normy prudenciálneho zaobchádzania s kryptoaktívami, ktoré sa v súčasnosti dokončujú v rámci Bazilejských dohôd.

• Ako EÚ reguluje trhy kryptoaktív: (podkladové informácie)

Transparentnosť bankových lídrov

Dohoda obsahuje aj ustanovenia s cieľom zabrániť vymenovaniu nevhodných osôb do správnych rád bánk a zároveň podporovať rozmanitosť a rodovú rovnováhu.

Veľké bankové subjekty si budú musieť vymieňať informácie so svojím orgánom dohľadu o posúdení vhodnosti kandidátov na výkonného člena svojej rady a pozície predsedu aspoň 30 dní pred tým, ako vymenovaná osoba prevezme túto pozíciu.

Ak členovia riadiaceho orgánu nespĺňajú požiadavky na vhodnosť, členské štáty musia zabezpečiť, aby príslušné orgány mali potrebné právomoci na zabránenie ich vymenovaniu alebo na odvolanie takýchto členov z riadiaceho orgánu.

Aké sú výhody pre občanov EÚ?

Nová dohoda o bankovníctve prinesie sektoru bánk nielen stabilitu, ale bude mať aj významné dôsledky pre občanov.