Potravinový odpad
Plytvanie potravinami vytvára zbytočný tlak na prírodné zdroje a ovplyvňuje potravinovú bezpečnosť. Pravidlá EÚ majú pomáhať predchádzať potravinovým stratám a plytvaniu potravinami a znižovať ich.
Vplyv potravinového odpadu
Plytvanie potravinami a potravinové straty, ku ktorým dochádza ešte pred tým, ako sa potraviny dostanú k spotrebiteľom, sú celosvetovým problémom. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo sa z celosvetového hľadiska v potravinovom dodávateľskom reťazci vyhodí alebo premárni asi tretina všetkých potravinových výrobkov.
V EÚ sa každoročne vyhodí vyše 59 miliónov ton potravín, čo predstavuje 132 kg na osobu.
Kde vzniká potravinový odpad
Viac ako polovica potravinového odpadu v EÚ pochádza z domácností. Je to takmer dvojnásobok objemu potravinového odpadu, ktorý vznikne počas výroby alebo spracovania. Graf znázorňuje množstvo potravinového odpadu podľa sektorov na základe celkového množstva 132 kg odpadu na osobu.
Koláčový graf znázorňujúci miesto vzniku potravinového odpadu vychádzajúc z celkového množstva 132 kg na osobu:
- 72 kg: domácnosti
- 25 kg: spracovanie
- 15 kg: reštaurácie a služby
- 11 kg: maloobchod a distribúcia
- 10 kg: výroba
Zdroj: Eurostat 2024, údaje za rok 2022
Neefektívnosť v potravinovom dodávateľskom reťazci a v oblasti spotreby má výrazný vplyv na životné prostredie, hospodárstvo a spoločnosť.
Hlavné dôsledky potravinového odpadu
Životné prostredie
Potravinový odpad spôsobuje 16 % celkového množstva emisií skleníkových plynov z potravinového systému v EÚ.
Hospodárstvo
Potravinový odpad zapríčiní každý rok straty v hodnote takmer 132 miliárd EUR.
Spoločnosť
Takmer 33 miliónov ľudí v EÚ si každý druhý deň nemôže dovoliť kompletné jedlo, pričom tony potravín putujú do odpadu.
Ako EÚ rieši problematiku plytvania potravinami
EÚ a jej krajiny sa zaviazali k plneniu cieľa OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ktorým je do roku 2030 znížiť o polovicu množstvo celosvetového potravinového odpadu na obyvateľa na maloobchodnej a spotrebiteľskej úrovni a znížiť potravinové straty v celom výrobnom a dodávateľskom reťazci.
Aby sa kroky na dosiahnutie tohto cieľa urýchlili, EÚ zaviedla osobitné opatrenia na obmedzenie potravinových strát a plytvania potravinami.
V rámcovej smernici EÚ o odpade sa stanovuje poradie priorít pri opatreniach zameraných na zníženie strát a odpadu. Prevencia je prvým opatrením, ktoré by členské štáty mali presadzovať. Ak prevencia nie je možná, krajiny EÚ by mali podniknúť kroky, aby sa potraviny opätovne využili, recyklovali alebo využili na iné účely.
Poradie priorít pri znižovaní strát a plytvania
1. PREVENCIA: v prvom rade predísť potravinovým stratám a potravinovému odpadu
2. OPÄTOVNÉ POUŽITIE: opätovne použiť na ľudskú spotrebu prostredníctvom redistribúcie a potravinových bánk alebo zmeniť využitie na krmivo
3. RECYKLÁCIA: opätovne využiť vedľajšie produkty a živiny, napríklad pri kompostovaní
4. ZHODNOCOVANIE: spaľovanie s energetickým zhodnocovaním
Rámcová smernica EÚ o odpade od členských štátov vyžaduje, aby:
- obmedzili potravinové straty vo výrobe a distribúcii
- obmedzili plytvanie potravinami v domácnostiach
- podporovali darovanie potravín
- monitorovali a hodnotili vykonávanie opatrení EÚ proti plytvaniu potravinami
Medzi ďalšie opatrenia zamerané na obmedzenie potravinových strát a plytvania potravinami patrí zmena účelu nadbytočných potravinových výrobkov napríklad na krmivo pre zvieratá alebo kompost.
Ciele v oblasti znižovania plytvania potravinami
V júli 2023 Európska komisia predložila návrh na revíziu rámcovej smernice EÚ o odpade. Táto revízia zahŕňa nové právne záväzné ciele v oblasti znižovania potravinového odpadu do roku 2030.
Rada sa v júni 2024 dohodla na svojej pozícii na rokovania s Európskym parlamentom o navrhovaných cieľoch.
Predbežná dohoda medzi spoluzákonodarcami sa dosiahla vo februári 2025. Zahŕňa tieto ciele na zníženie potravinového odpadu.
EÚ prijala revidovanú smernicu v septembri 2025.
Pozri aj
Posledná revízia textu: 11. augusta 2026