Turecko
Turecku bol udelený štatút kandidátskej krajiny v decembri 1999 a prístupové rokovania začalo v októbri 2005. Tieto rokovania sú od júna 2018 pozastavené. EÚ a Turecko spolupracujú v oblastiach spoločného záujmu.
Rozširovanie
Žiadosť o členstvo v EÚ
Turecko v roku 1987 požiadalo o vstup do vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva.
Európska rada na svojom zasadnutí v Helsinkách v decembri 1999 udelila Turecku štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ.
Prístupové rokovania
Európska rada na zasadnutí 16. a 17. decembra 2004 rozhodla, že Turecko v dostatočnej miere spĺňa kritériá na začatie prístupových rokovaní.
Rada schválila rámec pre rokovania s Tureckom 3. októbra 2005. V ten istý deň sa začali rokovania na medzivládnej konferencii medzi EÚ a Tureckom.
Vo februári 2008 prijala Rada revidované prístupové partnerstvo s Tureckom. Poskytuje základ pre pomoc pri príprave Turecka na prípadné členstvo v EÚ určením kľúčových prioritných oblastí a slúži ako meradlo pokroku dosiahnutého v reformách.
V júni 2018 Rada po prvýkrát skonštatovala, že Turecko sa naďalej vzďaľuje od EÚ a že prístupové rokovania s touto krajinou sa preto v podstate zastavili a o otvorení alebo uzavretí ďalších kapitol nie je možné uvažovať.
- Závery Európskej rady, 16. – 17. decembra 2004
- Rozhodnutie Rady o prístupovom partnerstve s Tureckom, 18. februára 2008
- Závery Rady o rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia, 26. júna 2018
Zasadnutia konferencie o pristúpení
Prístupové rokovania prebiehajú na medzivládnych konferenciách (často nazývaných „konferencie o pristúpení“), na ktorých sa zúčastňujú ministri a veľvyslanci členských štátov EÚ a kandidátskej krajiny. Rokovania sa týkajú súboru spoločných práv a právnych predpisov („acquis EÚ“) a sú rozdelené do rôznych kapitol alebo blokov kapitol, ktoré sa vzťahujú na rôzne oblasti politiky. Prístupové konferencie sa môžu konať buď na ministerskej úrovni, alebo na úrovni námestníkov ministrov.
Pred zastavením prístupových rokovaní s Tureckom sa uskutočnilo 12 takýchto zasadnutí medzi EÚ a touto krajinou. Na poslednom zasadnutí, ktoré sa konalo 30. júna 2016, konferencia otvorila rokovania o kapitole 33, ktorá sa zaoberá finančnými a rozpočtovými ustanoveniami. Rada v roku 2006 dospela k záveru, že sa neotvorí osem kapitol týkajúcich sa obmedzení Turecka, pokiaľ ide o Cyprus, a žiadne ďalšie kapitoly nebudú predbežne uzavreté, kým Turecko nesplní svoje záväzky týkajúce sa dodatkového protokolu k dohode o pridružení medzi EÚ a Tureckom (ďalej len „Ankarská dohoda“).
V rámci prístupových rokovaní sa otvorilo 16 kapitol a jedna z nich bola predbežne uzavretá.
Výročné preskúmanie pokroku
Rada každý rok obvykle prijíma závery o rozširovaní, v ktorých sa hodnotí pokrok, ktorý dosiahla každá z kandidátskych a partnerských krajín EÚ vrátane Turecka na svojej európskej ceste.
Politická spolupráca
EÚ a Turecko majú uzavretú dohodu o pridružení známu aj ako Ankarská dohoda, ktorá pochádza z roku 1963. Cieľom tejto dohody je prehĺbiť politické väzby a hospodársku integráciu. Na preskúmanie dvojstranných vzťahov bola zriadená asociačná rada, ktorá sa naposledy zišla v marci 2019.
Hoci celkový vzťah medzi EÚ a Tureckom je vymedzený štatútom Turecka ako kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ, prístupové rokovania sú v súčasnosti pozastavené. EÚ vyzvala Turecko, aby splnilo svoje záväzky vyplývajúce z rokovacieho rámca a vykonalo dodatkový protokol k dohode o pridružení voči všetkým členským štátom EÚ.
V súlade s príslušnými závermi Európskej rady, najmä z marca a júna 2021, je EÚ pripravená spolupracovať s Tureckom postupným, primeraným a reverzibilným spôsobom s cieľom posilniť spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu, ako sú:
- migrácia
- boj proti terorizmu
- verejné zdravie
- klíma
- regionálne otázky
EÚ a Turecko viedli na tento účel dialógy na vysokej úrovni, stretnutia vedúcich predstaviteľov a dvojstranné samity, kde diskutovali o uvedených otázkach.
V júni 2023 Európska rada vyzvala vysokého predstaviteľa EÚ a Komisiu, aby preskúmali stav tohto vzťahu. V novembri 2023 uverejnili oznámenie, v ktorom načrtli súčasný stav v kľúčových oblastiach, ako sú politika, regionálna stabilita, zahraničná politika, hospodárstvo, obchod a migrácia. Vydali aj odporúčania zamerané na pokročenie vo vzťahu. V nadväznosti na to vedúci predstavitelia EÚ v apríli 2024 poverili veľvyslancov členských štátov, aby pokročili v práci na oznámení a odporúčaniach.
- Tlačové vyhlásenie po 54. zasadnutí Asociačnej rady medzi Európskou úniou a Tureckom, 15. marca 2019 v Bruseli
- Vyhlásenie členov Európskej rady, 25. marca 2021
- Závery Európskej rady, 24. – 25. júna 2021
- Závery Európskej rady, 29. – 30. júna 2023
- Spoločné oznámenie o súčasnom stave politických, hospodárskych a obchodných vzťahov medzi EÚ a Tureckom v roku 2023 (Európska komisia)
- Mimoriadne zasadnutie Európskej rady, 17. – 18. apríla 2024
Hospodárstvo a obchod
EÚ a Turecko rozšírili prostredníctvom dohody o pridružení svoje hospodárske a obchodné vzťahy, najmä vytvorením colnej únie, ktorá nadobudla platnosť v roku 1996.
Colná únia sa vzťahuje na všetky priemyselné výrobky, zatiaľ čo na poľnohospodárske výrobky, výrobky z uhlia a ocele sa vzťahujú osobitné obchodné dohody. Rada vyzvala Turecko, aby si splnilo záväzky týkajúce sa úplného vykonávania colnej únie. To zahŕňa odstránenie prekážok obchodu alebo iných rovnocenných prekážok, ktoré nie sú v súlade s týmito záväzkami, a zabezpečenie ich účinného uplatňovania voči všetkým členským štátom EÚ.
EÚ je hlavným obchodným partnerom Turecka, zatiaľ čo Turecko je siedmym najväčším obchodným partnerom EÚ. V roku 2022 dosiahol celkový obchod medzi nimi 198,1 miliardy EUR, čo predstavuje 3,6 % celkového obchodu EÚ so svetom.
Turecko je oprávnené na finančnú podporu EÚ prostredníctvom Nástroja predvstupovej pomoci a z Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus.
EU-Türkiye trade relations (Infografika)
Stabilné východné Stredozemie
EÚ má strategický záujem o stabilné a bezpečné prostredie vo východnom Stredozemí a opakovane Turecko vyzýva, aby zmiernilo napätie v tejto oblasti, rešpektovalo zvrchovanosť a územnú celistvosť všetkých členských štátov EÚ a udržateľným spôsobom podporovalo dobré susedské vzťahy.
Po objavení zásob plynu vo východnom Stredozemí, najmä na Cypre, EÚ odsúdila nezákonné vrtné práce Turecka a vyzvala ho, aby rešpektovalo zvrchovanosť všetkých členských štátov EÚ vrátane rešpektovania ich pobrežných vôd a vzdušného priestoru. Rada 11. novembra 2019 prijala sankčný režim vzhľadom na nepovolené vrtné práce Turecka vo východnom Stredozemí. Naposledy bol predĺžený do 30. novembra 2025.
EÚ sa plne zasadzuje za komplexné riešenie cyperského problému v rámci OSN a za obnovenie rokovaní.
Migrácia
Turecko prijalo takmer 4 milióny utečencov a po bezprecedentnom príleve ľudí hľadajúcich útočisko v dôsledku sýrskej občianskej vojny je za posledných deväť rokov krajinou, ktorá prijala najviac utečencov na svete. V spoločnom vyhlásení z marca 2016 sa vedúci predstavitelia EÚ a Turecka dohodli, že budú riešiť neoprávnenú migráciu na trase cez východné Stredozemie a že budú narúšať obchodný model prevádzačov.
EÚ je odhodlaná toto vyhlásenie dodržiavať, pričom za priority určila účinné riadenie hraníc, predchádzanie neoprávneným príchodom a obnovenie návratov v súlade s medzinárodným právom a právom EÚ.
S cieľom zlepšiť životné podmienky utečencov v Turecku zriadila EÚ v roku 2015 nástroj, ktorý doteraz zmobilizoval finančné prostriedky vo výške 6 miliárd EUR.
Liberalizácia vízového režimu
EÚ a Turecko začali dialóg o liberalizácii vízového režimu v roku 2013. V tomto dialógu sa stanovuje plán na dosiahnutie bezvízového režimu vrátane 72 kritérií, ktoré Turecko musí splniť. Tento proces sa zatiaľ neukončil.
Zemetrasenie v Turecku a Sýrii
V nadväznosti na ničivé zemetrasenia, ktoré zasiahli Turecko a Sýriu vo februári 2023, EÚ aktivovala mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany s cieľom poskytovať podporu vrátane pátracích a záchranných tímov a zabezpečiť dočasné ubytovacie jednotky.
Posledná revízia textu: 16. decembra 2025