Audiovizuálne mediálne služby

Audiovizuálne médiá podliehajú pravidlám jednotného európskeho trhu tak ako iné tovary a služby.

Smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách sa otvorila cesta k jednotnému európskemu trhu s audiovizuálnymi mediálnymi službami:

• harmonizáciou určitých pravidiel poskytovania audiovizuálnych služieb
• uľahčením poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb v celej EÚ na základe zásady krajiny pôvodu
  

Smernicou sa kladie základ pre otvorený a spravodlivý trh s audiovizuálnymi mediálnymi službami v EÚ. Reguluje sa ňou tradičné televízne vysielanie i nové služby na požiadanie, aj keď v rôznej miere.

Na nasledujúcej časovej osi sa uvádza prehľad súčasných diskusií v Rade o aktualizácii tejto smernice.

Vzhľadom na rýchle technologické zmeny, vytváranie nových obchodných modelov a zmeny správania divákov sa Komisia rozhodla modernizovať smernicu a v máji 2016 prijala zmenený návrh. Medzi hlavné prvky návrhu patria:

• rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice na platformy na zdieľanie videí s cieľom zabezpečiť ochranu maloletých a ochranu pred nenávistnými prejavmi a násilím
• ďalšie zosúladenie pravidiel lineárnych služieb a služieb na požiadanie v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti televízie v porovnaní s poskytovateľmi služieb videa na požiadanie
• posilnenie nezávislosti národných regulátorov a vytvorenie európskeho orgánu národných regulátorov (ERGA) s cieľom zabezpečiť lepšie a harmonizovanejšie vykonávanie smernice

Smernica je súčasťou stratégie pre jednotný digitálny trh, ktorá má za cieľ zabezpečiť, aby európske hospodárstvo, priemysel a spoločnosť v plnej miere využívali výhody nového digitálneho veku. Trh a technológia sa rýchlo vyvíjajú a EÚ musí zabezpečiť, aby príslušné pravidlá s týmito zmenami držali krok.

Viac ako milión občanov EÚ je priamo zamestnaných v audiovizuálnom a mediálnom sektore. Audiovizuálny a mediálny sektor sa musí prispôsobiť a vytvoriť mediálny rámec pre 21. storočie.

• Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMSD) 2010/13/EÚ
• Stratégia pre jednotný digitálny trh (podkladové informácie)

Zásada krajiny pôvodu (COO)

Zásada krajiny pôvodu je základom smernice. Na poskytovateľov služieb sa vzťahujú len pravidlá uplatniteľné v krajine, v ktorej sú usadení. Priemerne 31 %služieb videí na požiadanie, ktoré sú v k dispozícii v jednom členskom štáte, je usadených v inom členskom štáte.

Prečo je potrebná jej revízia?

Od prijatia smernice v roku 2010 sa prostredie audiovizuálnych médií výrazne zmenilo. Diváci, najmä maloletí, sa odkláňajú od tradičnej televízie smerom k svetu online, zatiaľ čo regulačná záťaž je omnoho vyššia pre televíziu.

Vzťahuje sa to nielen na tradičnejšie médiá, ako je televízia (vrátane televíznej reklamy, sponzorstva, umiestňovania produktov), ale aj na nové mediálne digitálne publikácie a služby online. Cieľom návrhu je pokryť platformy na zdieľanie videí a služby videa na požiadanie. V neskoršom štádiu rokovaní pribudli aj sociálne médiá.

V čase, keď obmedzenia uplatniteľné len na televíziu už nie sú odôvodnené, sa preto smernicou zavádza pružnosť. Zároveň sa ňou zabezpečuje, aby boli spotrebitelia vo svete služieb na požiadanie a internetu dostatočne chránení a zároveň sa nebránilo inovácii. Cieľom je dosiahnuť rovnováhu medzi konkurencieschopnosťou a ochranou spotrebiteľa.

EÚ v novom digitálnom veku

• Čas sledovania televízie klesá

• Čas sledovania televízie u mladých ľudí poklesol o 7,5 %

• Očakáva sa, že podiel videonahrávok v spotrebiteľskej internetovej prevádzke vzrastie zo 64 % v roku 2014 na 80 % v roku 2019

Cieľom návrhu je reagovať na bezprecedentné technologické a trhové zmeny, ktoré nastávajú v súvislosti s prechodom na digitalizáciu, s cieľom zachovať konkurencieschopnosť európskeho audiovizuálneho priemyslua zároveň chrániť záujmy širokej verejnosti, ako je napríklad:

• ochrana maloletých
• sloboda médií a pluralizmus
• kultúrna rôznorodosť
• ochrana spotrebiteľa

Návrhom sa stanovia pravidlá potrebné na formovanie technologického vývoja tak, aby naši občania, a najmä naše deti, boli chránení pred škodlivým audiovizuálnym obsahom, ako sú nenávistné prejavy, násilie a terorizmus, a zároveň sa zachovala sloboda prejavu.

Na základe výsledkov verejných konzultácií, ktoré uskutočnila Komisia, sa na účely preskúmania revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách identifikovali tieto otázky:

• zabezpečiť rovnaké podmienky pre audiovizuálne mediálne služby
• zabezpečiť optimálnu úroveň ochrany spotrebiteľa
• chrániť používateľov a zakázať nenávistné prejavy a diskrimináciu
• podporovať európsky audiovizuálny obsah
• posilniť jednotný trh
• posilniť slobodu médií a pluralizmus
• zabezpečiť prístup k informáciám a prístupnosť obsahu pre osoby so zdravotným postihnutím

Skupina európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA)

Skupina ERGA združuje vedúcich národných nezávislých regulačných orgánov v oblasti audiovizuálnych služieb alebo ich zástupcov na vysokej úrovni, ktorí Komisii radia v otázkach vykonávania smernice EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách.

Bližšie informácie

Dohodou medzi Radou a Európskym parlamentom sa zabezpečuje rovnováha medzi súčasnými pravidlami a potrebou reformy. Novými pravidlami sa:

• vytvárajú rovnaké podmienkypre všetkých prevádzkovateľov pri ochrane divákov, a to nezávisle od služby, ktorú poskytujú, a platformy, ktorú používajú. Používateľom sa poskytne rovnaká ochrana, či budú pozerať film v tradičnej televízii alebo v televízii na požiadanie.
• zavádza pre platformy na zdieľanie videí jasná úloha zlepšiť ochranu maloletých, ako aj všetkých ostatných používateľovpred násilným alebo škodlivým obsahom aj nenávistným prejavom. Členské štáty budú môcť prostredníctvom svojich vnútroštátnych audiovizuálnych regulačných orgánov prijať opatrenia proti prevádzkovateľom, ktorí nedodržiavajú pravidlá

Dôležitým prvkom nových pravidiel je rozšírenie rozsahu pôsobnosti na platformy na zdieľanie videí a na služby na požiadanie, ktorého cieľom je:

• zvýšiť kultúrnu rozmanitosť a podporiť európsky obsah, keďže poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie budú musieť zabezpečiť, aby aspoň 30 % ich ponuky tvoril európsky obsah, ktorý má byť primerane zdôraznený
• uvoľniť zdroje na investovanie do výroby európskeho obsahu, keďže členské štáty môžu požiadať o finančný príspevok od poskytovateľov televíznych mediálnych služieb a mediálnych služieb na požiadanie vrátane tých, ktorí sú usadení v inom členskom štáte, s výnimkami, ktoré by mohli uľahčiť život startupom a malým spoločnostiam

Medzi ďalšie dôležité prvky nových pravidiel patrí:

• zlepšovanie spolupráce medzi audiovizuálnymi orgánmi členských štátov posilnením skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) a stanovením jej úlohy v práve EÚ
• zabezpečenie flexibility, keďže členské štáty si budú môcť prispôsobiť pravidlá vnútroštátnym podmienkam a dokonca aj prijať prísnejšie pravidlá, ak budú chcieť

• Návrh na zmenu smernice 2010/13/EÚ
• Návrh, ktorým sa mení smernica 2010/13/EÚ – konečné kompromisné znenie

Postup v Rade

V máji 2016 Komisia predložila Rade a Európskemu parlamentu svoj návrh ako súčasť stratégie pre jednotný digitálny trh. Návrh sa v Rade skúmal počas viacerých predsedníctiev, pričom slovenské predsedníctvo predložilo v novembri 2016 správu o pokroku.

V máji 2017 dosiahla Rada všeobecné smerovanie, pričom názory ministrov sa najviac líšili v otázke rozšírenia rozsahu pôsobnosti na platformy na zdieľanie videí, ustanovení o právomoci a podpory európskych diel v rámci služieb na požiadanie. Osem členských štátov bolo proti tomuto všeobecnému smerovaniu, a to najmä z dôvodu rozšírenia rozsahu pôsobnosti na audiovizuálny obsah na sociálnych médiách a 30 % podielu európskych diel, ktorý sa vyžadoval od služieb na požiadanie, ako aj z dôvodu možnosti požadovať od určitých televíznych vysielateľov finančné príspevky.

Celkovo sa uskutočnilo 10 trialógov. V rámci deviateho neformálneho trialógu, ktorý sa konal 26. apríla 2018, sa dosiahla politická dohoda o hlavných nevyriešených otázkach, čím sa otvorila cesta ku konečnej dohode, ktorá sa dosiahla počas posledného trialógu 6. júna 2018.

Coreper 13. júna potvrdil konečné kompromisné znenie. Toto znenie sa zaslalo Európskemu parlamentu na schválenie a prijatie v prvom čítaní.

Rada prijala smernicu 6. novembra 2018.

Kontext

Súčasnou smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách sa riadi koordinácia vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa všetkých audiovizuálnych médií, či už tradičného televízneho vysielania alebo služieb na požiadanie, na úrovni celej EÚ.

Komisia zorganizovala verejnú konzultáciu s cieľom zistiť názory všetkých zainteresovaných strán na to, ako prispôsobiť európske audiovizuálne prostredie potrebám digitálneho veku. Konzultácia prebiehala od júla do septembra 2015.