Boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v EÚ

Rozsah problému

Daňové podvody a úniky naštrbujú fungovanie demokratických spoločností, narúšajú rozhodovanie v hospodárskych otázkach a oslabujú dôveru medzi občanmi a vládami.

Keď spoločnosti, bohatí jednotlivci a iní daňovníci neprispievajú svojím spravodlivým dielom, strácajú sa každoročne miliardy eur. V dôsledku týchto strát sa nielenže znižujú zdroje dostupné pre verejné služby, ako je zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a infraštruktúra, ale oslabuje sa tým aj hospodárska spravodlivosť a stabilita v celej EÚ.

Riešenie tohto problému má zásadný význam pre zachovanie dôvery verejnosti, zabezpečenie fungovania jednotného trhu a podporu hospodárskej stability.

• Ako funguje daňová politika EÚ

Kedy dochádza k daňovým podvodom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam

K daňovým podvodom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam dochádza vtedy, keď daňovník alebo subjekt úmyselne podá vnútroštátnym daňovým orgánom neúplné alebo nesprávne daňové priznanie alebo keď pred vnútroštátnymi daňovými orgánmi zatají relevantné informácie s cieľom vyhnúť sa plateniu daní. Takéto konanie môže mať mnoho podôb, pričom každá z nich má svoje špecifické charakteristiky a dôsledky.

V ďalšej časti preskúmame rôzne druhy daňových podvodov a únikov, pričom vysvetlíme ich definície a ako fungujú.

Daňové úniky alebo daňové podvody

Daňové úniky alebo daňové podvody sú nezákonné činnosti, ktorých cieľom je úplne sa vyhnúť plateniu daní. Daňové úniky môžu zahŕňať napríklad nenahlásenie všetkých ziskov, nedostatočné vykazovanie príjmov alebo účasť na zložitých schémach s cieľom vyhnúť sa plateniu dane z pridanej hodnoty (DPH). Daňové podvody môžu zahŕňať aj falšovanie záznamov alebo používanie iných klamlivých metód na obchádzanie daňových povinností.

Vyhýbanie sa daňovým povinnostiam

Vyhýbanie sa daňovým povinnostiam zahŕňa využívanie zákonných nástrojov a stratégií s cieľom minimalizovať daňové záväzky. Medzi bežné postupy patrí presun ziskov do krajín s nižšími sadzbami dane alebo odpočet úrokových platieb z úverov, pri ktorých sú úrokové sadzby umelo nadhodnotené. Hoci sú tieto taktiky formálne zákonné, využívajú medzery a nezrovnalosti v daňových zákonoch s cieľom znížiť výšku zaplatenej dane.

Agresívne daňové plánovanie

Ďalšou formou vyhýbania sa daňovým povinnostiam je agresívne daňové plánovanie. K tomu dochádza vtedy, keď veľké podniky a bohatí jednotlivci využívajú hranice zákona tak, aby minimalizovali výšku zaplatených daní. Takéto konanie síce môže byť po formálnej stránke zákonné, je však sporné z etického hľadiska a prispieva k celkovej strate daňových príjmov.

Daňové raje

Daňové raje sú krajiny alebo jurisdikcie, ktoré ponúkajú priaznivé daňové podmienky, ako sú veľmi nízke alebo nulové sadzby dane, často najmä zahraničným spoločnostiam a jednotlivcom. Okrem toho daňové raje často zabezpečujú diskrétnosť, keďže nezverejňujú totožnosť jednotlivcov alebo skutočných vlastníkov spoločností, ktoré sú v týchto krajinách registrované. To umožňuje, aby sa v týchto „offshore“ jurisdikciách ukladali často nenahlásené a nezdanené finančné prostriedky, čo vedie k značným stratám daňových príjmov pre iné krajiny.

Dôsledky daňových podvodov

Daňové podvody obmedzujú schopnosť krajín EÚ získavať potrebné finančné prostriedky, vykonávať hospodárske a sociálne politiky a udržiavať verejné služby. Dôsledkom toho sú napríklad možné škrty vo verejných službách a spomalenie hospodárstva.

Daňové podvody majú niekoľko hlavných dôsledkov:

Úloha EÚ

Zodpovednosť za boj proti daňovým podvodom a únikom nesú v prvom rade členské štáty. Krajiny sa však dohodli na pravidlách na úrovni EÚ s cieľom zvýšiť transparentnosť v daňových záležitostiach, podporiť výmenu informácií, prijať právne predpisy na odstránenie medzier a presadzovať cezhraničné dodržiavanie daňových predpisov.

Medzi hlavné činnosti na úrovni EÚ patrí napríklad:

Smernica o administratívnej spolupráci

Na základe smernice o administratívnej spolupráci (DAC) si členské štáty automaticky, spontánne a na požiadanie vymieňajú informácie týkajúce sa daní, čo pomáha predchádzať daňovým únikom. Pre jednotlivcov a podniky je tak ťažšie zatajiť majetok alebo príjmy pred daňovými orgánmi. Tieto pravidlá, ktoré sú zavedené od roku 2011, pričom od roku 2014 sa ich rozsah pôsobnosti niekoľkokrát výrazne rozšíril, zohrávajú kľúčovú úlohu pri posilňovaní spolupráce a presadzovaní daňovej transparentnosti medzi členskými štátmi EÚ.

Rada v roku 2023 rozšírila rozsah pôsobnosti tejto smernice a doplnila pravidlá týkajúce sa oznamovania a automatickej výmeny informácií o príjmoch z transakcií s kryptoaktívami a informácií o záväzných daňových stanoviskách týkajúcich sa najbohatších (vysokomajetných) jednotlivcov.

• Rada prijala smernicu na posilnenie spolupráce medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi (DAC8) (tlačová správa, 17. októbra 2023)

Spolupráca v oblasti dane z pridanej hodnoty

S cieľom bojovať proti podvodom a únikom v oblasti DPH sa v nariadení o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH) stanovuje pre daňové správy členských štátov povinnosť vymieňať si špecifické informácie. Výmena informácií, spoločné audity a simultánne kontroly umožňujú úradníkom z vnútroštátnych daňových orgánov vytvárať medzinárodné audítorské tímy na kontrolu dodržiavania daňových predpisov v tejto oblasti, a to aj pokiaľ ide o dodržiavanie daňových predpisov zo strany nadnárodných spoločností a platforiem.

• Daň z pridanej hodnoty (DPH) v EÚ

Zoznam EÚ obsahujúci jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely

EÚ je odhodlaná podporovať zásady a mechanizmy dobrej správy v daňových záležitostiach na celom svete a bojovať proti nespravodlivej daňovej súťaži.

Zoznam EÚ obsahujúci jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely, je súčasťou úsilia EÚ o posilnenie spravodlivého zdaňovania a zvýšenie globálnej daňovej transparentnosti s cieľom bojovať proti daňovým podvodom, únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Obsahuje krajiny a jurisdikcie, ktoré nespolupracujú s EÚ alebo ktoré svoje záväzky v daňových záležitostiach nesplnili v plnej miere.

• Zoznam EÚ obsahujúci jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely

Skupina pre kódex správania

Skupina pre kódex správania je orgán v rámci Rady, ktorý sa skladá zo zástupcov členských štátov na vysokej úrovni a zo zástupcov Európskej komisie. Jeho úlohou je identifikovať a posúdiť škodlivé daňové praktiky krajín a jurisdikcií v rámci EÚ aj mimo nej. Cieľom tejto skupiny je podporovať spravodlivú hospodársku súťaž a predchádzať narúšaniu základu dane.

• Skupina pre kódex správania (zdaňovanie podnikov)

Opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam

Smernicou EÚ o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAD) sa zakazuje niekoľko špecifických foriem vyhýbania sa daňovým povinnostiam právnických osôb v celej EÚ, pričom sa ňou zároveň zabezpečuje spravodlivejšie a stabilnejšie prostredie pre podniky.

Pravidlá zahŕňajú päť opatrení proti zneužívaniu, ktoré sú všetky členské štáty právne povinné uplatňovať proti bežným formám agresívneho daňového plánovania.

Rada prijala smernicu proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam 12. júla 2016. S cieľom riešiť hybridné nesúlady s daňovými systémami krajín mimo EÚ sa jej vykonávanie 29. mája 2017 upravilo.

• Smernica Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu
• Smernica Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami

Pozri aj

• Daňové monitorovacie stredisko EÚ
• Výročná správa o zdaňovaní za rok 2025