Zdaňovanie digitálneho hospodárstva

Prečo je potrebné spravodlivé zdaňovanie digitálneho hospodárstva?

Digitálne hospodárstvo prinieslo občanom a podnikom mnoho výhod. Rozmach určitých digitálnych činností a nových obchodných modelov však zároveň predstavuje čoraz väčšiu výzvu pre existujúce daňové systémy. Je dôležité, aby všetky sektory našich hospodárstiev platili svoj spravodlivý podiel na daniach a prispievali k fungovaniu našich spoločností.

Súčasné pravidlá upravujúce záležitosti medzinárodného zdaňovania boli nastavené tak, aby sa vzťahovali na podniky, ktoré sú v určitej krajine fyzicky prítomné. Rastúca digitalizácia hospodárstiev predstavuje daňové výzvy, ako je zníženie daňových príjmov v dôsledku zneužívajúceho vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov. Daňové pravidlá sa preto musia primerane aktualizovať.

S nárastom nových technológií a obchodných modelov mnohé digitálne podniky:

• majú používateľov a zákazníkov v krajine, v ktorej nemajú fyzickú obchodnú prítomnosť
• generujú zisk z interakcie s používateľmi a zákazníkmi využívajúc ich údaje a príspevky

Keďže daňové pravidlá stále predpokladajú fyzickú prítomnosť, zisky z digitálnych činností často nie sú zdanené v jurisdikcii trhu (t. j. v krajine, v ktorej sa nachádzajú ich používatelia a spotrebitelia).

Globálna reforma medzinárodných pravidiel zdaňovania právnických osôb (podnikov)

Právne predpisy EÚ o pravidlách dane z príjmov právnických osôb úzko súvisia s úsilím o nájdenie globálnych riešení a sú ním motivované. Skupina G20 a OECD viedli rokovania o medzinárodnom zdaňovaní digitálneho hospodárstva s cieľom dosiahnuť konsenzus o dlhodobom globálnom riešení.

Prácu v zásade vykonáva inkluzívny rámec OECD/G20 pre boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS). Táto iniciatíva už spája 140 krajín a jurisdikcií.

Inkluzívny rámec G20/OECD pre boj proti BEPS dosiahol 8. októbra 2021 dohodu o kľúčových aspektoch reformy medzinárodných pravidiel zdaňovania ziskov nadnárodných podnikov. Táto dohoda sa uvádza vo vyhlásení o dvojpilierovom riešení daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva, ktoré je známe aj ako „vyhlásenie inkluzívneho rámca OECD/G20 pre boj proti BEPS z októbra 2021“.

Všetky členské štáty EÚ vyjadrili podporu tomuto vyhláseniu, a to ako členovia inkluzívneho rámca, ako aj v Rade Ecofin a Európskej rade.

Vo vyhlásení inkluzívneho rámca OECD/G20 pre boj proti BEPS z októbra 2021 sa stanovuje dvojpilierové riešenie.

Prvý pilier pozostáva z pravidiel a opatrení, ktoré umožnia prerozdelenie práv na zdanenie medzi jurisdikciami, v ktorých najväčšie a najziskovejšie nadnárodné skupiny majú svoj podiel na trhu a dosahujú zisk.

Druhý pilier v podstate zahŕňa pravidlá o minimálnom efektívnom zdanení najväčších nadnárodných skupín, pričom cieľom týchto pravidiel je znížiť príležitosti na narúšanie základu dane a presun ziskov. Jeho cieľom je tiež zabezpečiť, aby sa platila dohodnutá globálna minimálna sadzba dane z príjmov právnických osôb – 15 %.

Prvý pilier: prerozdelenie práv na zdanenie

Hlavným očakávaným výstupom prvého piliera je mnohostranný dohovor, ktorý zmluvným stranám umožní uplatňovať (alebo „prerozdeliť“) nové právo na zdanenie („suma A“).

Text sa bude vzťahovať na širokú oblasť pravidiel týkajúcich sa

• rozsahu pôsobnosti, prepojenia, základu dane
• pravidiel určovania zdrojov príjmov na zamedzenie dvojitého zdanenia
• predchádzania sporom a ich urovnávania
• odstránenia a zastavenia jednostranných opatrení (napríklad vnútroštátnych digitálnych daní)
• nadobudnutia platnosti dohovoru

„Suma B“ prvého piliera poskytne zvýšenú daňovú istotu vytvorením štandardizovaných referenčných hodnôt transferového oceňovania pre bežné typy transakcií.

Druhý pilier: minimálne efektívne zdanenie

Práca na druhom pilieri pokročila rýchlejšie ako v prvom pilieri. Inkluzívny rámec OECD/G20 pre boj proti BEPS schválil 14. decembra 2021 modelové pravidlá OECD s názvom Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva – globálne modelové pravidlá proti narúšaniu základu dane (druhý pilier). Všetky členské štáty sa zaviazali dodržiavať tieto pravidlá.

Minimálne efektívne zdanenie, ktoré predstavuje podstatu druhého piliera, je založené na dvoch hlavných pravidlách, známych aj ako globálne modelové pravidlá proti narúšaniu základu dane (ďalej len „pravidlá GloBE“):

• pravidlo zahrnutia príjmov (IIR)
• pravidlo pre nedostatočne zdanené platby (UTPR)

Účelom týchto pravidiel je zabezpečiť, aby zisky dosiahnuté nadnárodnými skupinami s obratom najmenej 750 miliónov EUR boli zdanené efektívnou sadzbou vo výške najmenej 15 %.

Pravidlá druhého piliera boli transponované do práva EÚ prostredníctvom smernice Rady z 15. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v EÚ.

Dokončenie týchto dvoch pilierov

Inkluzívny rámec OECD/G20 pre boj proti BEPS dosiahol na svojom zasadnutí 10. – 11. júla 2023 ďalší pokrok, pokiaľ ide o zostávajúce prvky dvojpilierového projektu. Ako jeden z kľúčových bodov sa potvrdilo, že ku konečnej dohode o mnohostrannom dohovore a jeho podpísaniu podľa očakávania dôjde do konca roka 2023.

• Vyhlásenie o dvojpilierovom riešení daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva (OECD, 8. októbra 2021)
• Smernica Rady o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii (Úradný vestník EÚ)

Daňová politika EÚ pre digitálne hospodárstvo

EÚ pracuje vo viacerých oblastiach s cieľom zabezpečiť, aby súčasné pravidlá zdaňovania zodpovedali digitálnemu veku. Tieto otázky patria medzi jej hlavné priority od roku 2017.

V marci 2018 Európska komisia navrhla nové pravidlá na zabezpečenie spravodlivého zdaňovania digitálnych činností v EÚ, ktoré podporujú aj rast. Návrhy Komisie sú v súčasnosti pozastavené vzhľadom na skutočnosť, že rokovania v inkluzívnom rámci OECD/G20 napredujú. Ak sa v rámci týchto rokovaní dosiahne a účinne implementuje globálne riešenie a dohoda, návrhy by sa stali zastaranými.

Balík opatrení v oblasti zdaňovania digitálneho hospodárstva z roku 2018 pozostával z dvoch legislatívnych návrhov s cieľom:

• reformovať pravidlá zdaňovania príjmov právnických osôb, aby sa zisky zdaňovali tam, kde majú spoločnosti významnú digitálnu prítomnosť
• vytvoriť dočasnú daň pre príjmy z digitálnych služieb (daň z digitálnych služieb)

• Závery Európskej rady, 19. októbra 2017
• Závery Rady o zdaňovaní digitálneho hospodárstva, 30. novembra 2017
• Návrh smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou
• Návrh smernice Rady o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb

Administratívna spolupráca pri výmene daňových informácií

Jedným z kľúčových stavebných prvkov daňovej politiky EÚ je administratívna spolupráca prostredníctvom výmeny daňových informácií medzi členskými štátmi. Pomáha zabezpečiť účinný výber príjmov.

Digitalizácia hospodárstva predstavuje osobitné výzvy, keďže vnútroštátne daňové orgány nemusia mať prístup k určitým druhom informácií o príjmoch alebo výnosoch z digitálnych hospodárskych činností.

S cieľom prekonať tento problém a v súlade s globálne dohodnutými normami EÚ rozširuje rozsah administratívnej spolupráce prostredníctvom cielených zmien smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní (DAC).

Rada v marci 2021 prijala nové pravidlá (DAC7), podľa ktorých si daňové orgány členských štátov od roku 2023 automaticky vymieňajú informácie o príjmoch, ktoré predávajúci dosiahli na digitálnych platformách. To pomáha:

• predchádzať daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v súvislosti s činnosťami na takýchto platformách
• posilniť daňovú spravodlivosť
• podporiť rovnaké podmienky pre platformy aj predávajúcich

Rada 17. októbra 2023 prijala smernicu vrátane nového súboru zmien pravidiel DAC (DAC8). Zmeny sa týkali najmä:

• oznamovania a automatickej výmeny informácií o príjmoch z transakcií s kryptoaktívami
• výmeny informácií o záväzných daňových stanoviskách pre najbohatších (majetných) jednotlivcov

Cieľom bolo posilniť administratívnu spoluprácu medzi daňovými správami a rozšíriť rozsah povinností registrácie a oznamovania.

Pravidlá DAC8 sa vzťahujú na ďalšie kategórie aktív a príjmov, ako sú kryptoaktíva. Daňové orgány si musia automaticky vymieňať informácie poskytované prostredníctvom oznamovania zo strany poskytovateľov služieb kryptoaktív. Pre daňové správy členských štátov bolo zatiaľ ťažké zabezpečiť dodržiavanie daňových predpisov v tejto konkrétnej oblasti. Keďže kryptoaktíva sú decentralizované a ľahko sa s nimi obchoduje cezhranične, na zabezpečenie účinného výberu daní je potrebná silná medzinárodná administratívna spolupráca.

• Ako EÚ reguluje trhy kryptoaktív: (podkladové informácie)
• Smernica Rady o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Úradný vestník EÚ)
• Rada prijala smernicu na posilnenie spolupráce medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi (DAC8) (tlačová správa, 17. októbra 2023)
• Zdaňovanie: Rada prijala nové pravidlá s cieľom posilniť administratívnu spoluprácu a zahrnúť predaj prostredníctvom digitálnych platforiem (tlačová správa, 22. marca 2021)

Rada 14. apríla 2025 prijala nové pravidlá (DAC9) na posilnenie spolupráce a výmeny informácií o minimálnom efektívnom zdaňovaní právnických osôb.

Na základe nových pravidiel sa:

• vytvorí jednotný štandardný formulár, ktorý budú musieť nadnárodné skupiny podnikov a veľké vnútroštátne skupiny používať na plnenie svojich povinností týkajúcich sa podávania správ alebo informácií podľa smernice o druhom pilieri, ktorou sa vykonáva globálna dohoda G20/OECD
• zlepší výmena údajov medzi daňovými orgánmi
• zníži administratívne zaťaženie korporácií

Smernicu DAC9 musia všetky členské štáty transponovať do vnútroštátneho práva do 31. decembra 2025.

• Rada sa dohodla na posilnení spolupráce a výmeny informácií o minimálnom efektívnom zdaňovaní právnických osôb (tlačová správa, 11. marca 2025)

Balík „DPH v digitálnom veku“

EÚ pracuje aj na nových opatreniach na reformu systému dane z pridanej hodnoty (DPH) EÚ s cieľom prispôsobiť ho digitálnemu veku.

DPH je pre orgány členských štátov jedným z najdôležitejších zdrojov príjmov a prispieva k verejným službám, ako je vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, knižnice a verejná doprava. Členské štáty EÚ každoročne získavajú príjmy z DPH v EÚ vo výške približne 1 000 miliárd EUR.

Časť DPH plynie aj do rozpočtu EÚ ako „vlastný zdroj“. V roku 2022 to predstavovalo príspevok do rozpočtu EÚ približne 20 miliárd EUR.

V dôsledku podvodov, nesprávnych úradných postupov, konkurzov, platobnej neschopnosti či iných faktorov sa však značné sumy príjmov z DPH nedarí vybrať a sú stratené.

Rada 11. marca 2025 s konečnou platnosťou schválila balík opatrení „DPH v digitálnom veku“, ktorého cieľom je pomôcť pri riešení podvodov v oblasti DPH, podporiť podniky a presadzovať digitalizáciu.

Novými pravidlami sa:

• zlepší jednotné kontaktné miesto pre online systém registrácie na účely DPH
• bude od online platforiem vyžadovať, aby platili DPH z prepravy cestujúcich a krátkodobého prenájmu ubytovania, keď sú jednotliví poskytovatelia služieb oslobodení od dane
• stanovuje, že digitálne oznamovacie povinnosti založené na elektronickej fakturácii pre podniky pôsobiace cezhranične v EÚ budú do roku 2030 plne elektronické

• Zdaňovanie: Rada prijala balík opatrení týkajúcich sa DPH v digitálnom veku (tlačová správa, 11. marca 2025)

Jednotné kontaktné miesto pre registráciu na účely DPH

Jednotné kontaktné miesta umožňujú podnikom priznávať a odvádzať DPH splatnú z predaja tovaru a služieb spotrebiteľom v iných krajinách EÚ prostredníctvom daňovej správy jedného členského štátu a v jednom jazyku.

Ak sa však spoločnosť snaží predávať tovar a služby spotrebiteľom v iných členských štátoch, než je jej vlastný (z prevádzkarne, ktorú prevádzkuje v danom členskom štáte), musí sa zaregistrovať na účely DPH v týchto ďalších členských štátoch. Rovnaký problém sa týka aj obchodníkov, ktorí chcú len presunúť zásoby do iného členského štátu na účely skladovania.

Na riešenie tohto problému sa novými pravidlami rozšíri pôsobnosť existujúcich jednotných kontaktných miest tak, aby zahŕňali predaj určitých položiek, ako je elektrina alebo plyn, podnikmi spotrebiteľom, ktorý sa uskutočňuje v inom členskom štáte, než je ich vlastný, a nielen cezhraničné dodávky.

Táto zmena umožní väčšiemu počtu podnikov splniť požiadavky týkajúce sa DPH prostredníctvom jednotného online portálu v jednom jazyku.

Toto opatrenie by malo podnikom, najmä malým a stredným, v priebehu desiatich rokov ušetriť približne 8,8 miliardy EUR na registračných a administratívnych výdavkoch.

• Jednotné kontaktné miesto (Európska komisia)

Rada sa 13. mája 2025 dohodla na novej smernici o pravidlách DPH pri predaji dovážaného tovaru na diaľku a pre DPH pri dovoze. Podľa nových pravidiel budú zahraniční obchodníci alebo platformy povinní platiť DPH pri dovoze a z predaja dovážaného tovaru na diaľku v členskom štáte konečného určenia tovaru. Tým sa podporí využívanie jednotného kontaktného miesta pre dovoz (IOSS), keďže zahraniční obchodníci alebo platformy, ktoré ho nebudú využívať, budú musieť byť zaregistrované v každom členskom štáte.

• Pravidlá týkajúce sa DPH: Rada sa dohodla na pozícii k smernici, ktorou sa zjednodušuje výber daní pri dovoze (tlačová správa, 13. mája 2025)

DPH pre platformové hospodárstvo

V posledných rokoch sa výrazne rozšírilo platformové hospodárstvo, v ktorom online platformy prepájajú určitých poskytovateľov služieb a spotrebiteľov.

Podľa súčasných pravidiel DPH mnohí poskytovatelia služieb prenájmu ubytovania a prepravy cestujúcich, ktorí svoje služby poskytujú prostredníctvom online platforiem, neplatia žiadnu DPH. Mnohí z týchto poskytovateľov – či už ide o jednotlivcov alebo malé podniky – zvyčajne nie sú povinní zaregistrovať sa na účely DPH alebo jednoducho nevedia, že sú možno povinní z ponúkaných služieb odvádzať DPH.

V sektore ubytovania a prepravy cestujúcich sú títo poskytovatelia priamymi konkurentmi tradičných poskytovateľov registrovaných na účely DPH, ako sú hotely a súkromné dopravné spoločnosti. Napríklad hotely vo veľkých európskych mestách súťažia s online platformami, ktoré majú v tých istých mestách tisíce ponúk. Mnohé z týchto ponúk nepodliehajú zdaneniu.

Podľa nových pravidiel budú tieto platformy zodpovedné za výber a odvádzanie DPH správcom dane, ak tak neurobia ich poskytovatelia služieb.

Prispeje to k vytvoreniu rovnakých podmienok medzi online platformami na jednej strane a tradičnými poskytovateľmi krátkodobých ubytovacích a prepravných služieb na strane druhej.

Malým a stredným podnikom sa tým zmierni záťaž súvisiaca s pochopením a dodržiavaním predpisov v oblasti DPH, najmä keď pôsobia vo viacerých členských štátoch, a dôjde k výrazným dodatočným príjmom z DPH.

• Platformové hospodárstvo EÚ

Digitálne oznamovanie na účely DPH

V súčasnosti podniky predávajúce v členských štátoch EÚ predkladajú raz za niekoľko týždňov svojmu vnútroštátnemu daňovému orgánu „súhrnný výkaz“, v ktorom uvádzajú prehľad svojho predaja podnikom v iných členských štátoch EÚ.

Oneskorená výmena informácií o DPH vytvára medzeru, ktorú využívajú podvodníci, čo orgánom sťažuje rýchlu identifikáciu podozrivých alebo podvodných transakcií.

Novými pravidlami sa zriadi digitálny systém oznamovania DPH v reálnom čase prostredníctvom elektronických faktúr na základe existujúcej európskej normy pre elektronickú fakturáciu.

Podniky budú vydávať elektronické faktúry za cezhraničné transakcie a automaticky oznamovať údaje daňovým správam, ktoré ich budú zdieľať prostredníctvom nového informačného systému na zisťovanie podozrivej činnosti.

Systém EÚ má nadobudnúť účinnosť v roku 2030 s úplnou interoperabilitou vnútroštátnych systémov do roku 2035.

Systém elektronickej fakturácie:

• zníži podvody v oblasti DPH až do výšky 11 miliárd EUR ročne,
• zníži v najbližších desiatich rokoch administratívne náklady a náklady na dodržiavanie predpisov pre obchodníkov z EÚ o viac ako 4,1 miliardy EUR ročne,
• zabezpečí interoperabilitu medzi existujúcimi vnútroštátnymi systémami v celej EÚ.

• Daň z pridanej hodnoty (DPH) v EÚ

Pozri aj