Nové genómové techniky šľachtenia rastlín

Šľachtenie rastlín

Už tisíce rokov sa ľudia snažia zlepšiť svoje rastliny tak, aby získali bezpečnú a výživnú potravu. Začalo sa to jednoducho, výberom najsilnejších, najchutnejších alebo najproduktívnejších plodín.

V polovici 19. storočia opísal Gregor Mendel zásady dedičnosti, ktoré sú základom krížového šľachtenia rastlín. Súčasťou tejto techniky je kombinovanie vlastností dvoch rôznych rastlín toho istého druhu. Techniky krížového šľachtenia sa vyvíjali počas storočí.

Rastliny a ich predkovia

Mnohé rastliny, ktoré sa dnes pestujú, sa výrazne líšia od svojich voľne žijúcich predkov.

Baklažán

Karfiol

Banány

Záruka potravinovej bezpečnosti

Nové techniky šľachtenia rastlín môžu prispieť k vytvoreniu udržateľných agropotravinových systémov a pomôcť reagovať na výzvy, ako je celosvetová potravinová neistota a zmena klímy. To znamená prínos pre poľnohospodárov, spotrebiteľov aj pre životné prostredie. Novými metódami by sa mohlo obmedziť používanie pesticídov a mohli by vzniknúť rastliny obsahujúce menej alergénov.

Nové genómové techniky môžu pomôcť vyšľachtiť rastliny, ktoré:

• budú odolné proti zmene klímy či škodcom
• budú potrebovať menej hnojív a pesticídov
• prinesú vyššie výnosy
• dokážu efektívnejšie využívať vodu a iné prírodné zdroje

Príklady rastlín získaných novými genómovými technikami

Pšenica s nízkym obsahom lepku

Zemiaky odolné voči patogénom

Kukurica odolná voči suchu

Prečo EÚ potrebuje nové pravidlá?

Techniky editovania génov sú v EÚ regulované právnymi predpismi o genetických modifikáciách, ktoré zahŕňajú viacero legislatívnych aktov.

Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora z roku 2018 sa na rastliny získané novými genómovými technikami v súčasnosti vzťahujú právne predpisy týkajúce sa geneticky modifikovaných organizmov (GMO).

Na rozdiel od geneticky modifikovaných rastlín však rastliny vyšľachtené novými genómovými technikami môžu byť veľmi podobné alebo dokonca identické s produktmi získanými konvenčnými šľachtiteľskými technikami alebo dokonca s prirodzene sa vyskytujúcimi rastlinami.

Pre rastliny získané novými genómovými technikami (NGT rastliny), ktoré obsahujú cudzí genetický materiál, naďalej platia právne predpisy o GMO. Novými pravidlami EÚ by sa mala poskytnúť právna istotu v oblasti nových šľachtiteľských metód, pri ktorých sa nevyužíva cudzia DNA.

Ich cieľom je prispieť ku splneniu cieľov Európskej zelenej dohody a stratégie „Z farmy na stôl“, cieľov v oblasti biodiverzity, k adaptácii na zmenu klímy, ku globálnej potravinovej bezpečnosti a k biohospodárstvu.

Reguláciou šľachtenia rastlín chce EÚ dosiahnuť, aby bolo šľachtenie rastlín bezpečné, transparentné, účinné a konkurencieschopné.

Techniky sľachtenia a právne predpisy EÚ

Poznáme tri hlavné techniky šľachtenia rastlín.

Konvenčné techniky šľachtenia

Zavedené techniky genetickej modifikácie (GMO)

Nové genómové techniky (NGT)

Právne predpisy EÚ sa uplatňujú takto:

• konvenčné šľachtenie: nevzťahujú sa naň právne predpisy EÚ o GMO
• genetické modifikácie: sú regulované právnymi predpismi EÚ o GMO
• nové genómové techniky: budú regulované novými pravidlami o NGT a v príslušných prípadoch v spojení s predpismi o GMO.

Pravidlá nových genómových techník v praxi

Rada 4. decembra dosiahla predbežnú dohodu s Európskym parlamentom o súbore pravidiel, ktorými sa stanovuje právny rámec pre nové genómové techniky.

Vďaka novým pravidlám EÚ dosiahne:

• väčšiu bezpečnosť
• väčšiu transparentnosť a lepšie označovanie
• posilnenie inovácií

Novými pravidlami by sa vyžadovalo, aby sa všetky NGT rastliny uvádzali vo verejnej databáze a aby boli zakázané v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

Okrem toho by sa stanovili dve kategórie rastlín:

• NGT rastliny kategórie 1: rovnocenné s rastlinami, ktoré sú výsledkom konvenčného šľachtenia alebo prírodných mutácií
• NGT rastliny kategórie 2: rastliny, ktoré prešli komplexnejšími zmenami

Pre každú kategóriu by platili odlišné pravidlá.

NGT rastliny kategórie 1

Novými pravidlami by sa upravovalo:

• uvádzanie na trh: pred zámerným uvoľnením alebo uvedením NGT rastliny či výrobku na trh by národné orgány a Európska komisia skontrolovali, či patrí do kategórie 1
• označovanie: osivo a iný množiteľský materiál by museli niesť etiketu s označením ich NGT pôvodu; rastliny by sa označovať nemuseli
• znaky rastlín: rastliny tolerantné voči herbicídom by boli z kategórie 1 vylúčené
• patentovanie: spoločnosti alebo šľachtitelia by museli predkladať informácie o všetkých existujúcich alebo nevybavených patentoch vytvorila by sa expertná skupina, ktorá by skúmala vplyv patentov na NGT rastliny; Európska komisia by uverejnila štúdiu o vplyve patentov na inovácie, prístup k patentovaným NGT rastlinám a na konkurencieschopnosť odvetvia šľachtenia rastlín v EÚ.

Na tieto rastliny by sa nevzťahovali právne predpisy o GMO. Namiesto toho by sa na ne uplatňovali existujúce právne predpisy EÚ o potravinách a krmivách, nových potravinách, ochrane prírody a o environmentálnej zodpovednosti.

Krajiny EÚ by mohli prijať opatrenia na predchádzanie neúmyselnému výskytu rastlín kategórie 1 v ekologickom poľnohospodárstve na svojom území.

NGT rastliny kategórie 2

Novými pravidlami by sa upravovalo:

• uvádzanie na trh: pred zámerným uvoľnením alebo uvedením takejto NGT rastliny alebo výrobku na trh by národné orgány a Európska komisia museli schváliť ich použitie; schválenie by zahŕňalo posúdenie rizík a bezpečnosti
• označovanie: povolené produkty kategórie 2 by museli niesť označenie, ktoré by mohlo poskytovať informácie o znakoch, ktoré sú výsledkom genetickej modifikácie; ak by výrobca uviedol na etikete znaky produktu, museli by sa uviesť všetky znaky
• stimuly: výrobcom rastlín s vlastnosťami, ktoré by mohli zlepšiť udržateľnosť (napr. efektívnejšie využívanie vody alebo odolnosť voči chorobám či podmienkam súvisiacim so zmenou klímy) by sa mohli ponúknuť regulačné stimuly; nevzťahovalo by sa to na rastliny so znakmi odolnosti voči herbicídom

Rastliny kategórie 2 by museli spĺňať existujúce právne predpisy o GMO, ktoré by sa upravili s ohľadom na pravidlá nových genómových techník, aby sa zohľadnili rôzne rizikové profily rastlín.

Krajiny EÚ by mohli prijať opatrenia na predchádzanie neúmyselnému výskytu rastlín kategórie 2 vo výrobkoch, ktoré nie sú výsledkom NGT. Mohli by tiež obmedziť alebo zakázať pestovanie rastlín kategórie 2 na svojom území.

Ďalšie kroky

Rada tieto nové pravidlá prijala 21. apríla 2026.

Znenie musí ešte formálne prijať Európsky parlament. Nariadenie po prijatí nadobudne účinnosť 20 dní od uverejnenia v Úradnom vestníku EÚ. Väčšina ustanovení sa začne uplatňovať po 24-mesačnom prechodnom období, čo poskytne čas na prijatie vykonávacích pravidiel. Očakáva sa, že nový rámec sa začne uplatňovať od polovice roka 2028.

Komisia rok po nadobudnutí účinnosti nariadenia uverejní štúdiu o vplyve patentovania na inovácie, dostupnosť osiva pre poľnohospodárov a na konkurencieschopnosť odvetvia šľachtenia rastlín v EÚ. Komisia potom uvedie, aké následné opatrenia je potrebné prijať alebo uverejní legislatívny návrh na riešenie problémov zistených v štúdii.

• Nové genómové techniky: Rada a Parlament dosiahli dohodu na účely posilnenia konkurencieschopnosti a udržateľnosti našich potravinových systémov (tlačová správa, 4. decembra 2025)
• Nové genómové techniky: Rada schválila mandát na rokovanie (tlačová správa, 14. marca 2025)
• Nové genómové techniky: Rada prijala nové pravidlá na podporu udržateľných a konkurencieschopných potravinových systémov EÚ (tlačová správa, 21. apríla 2026)

• Právne predpisy o GMO (Európska komisia)