Skip to content

Politika v oblasti železničnej dopravy

EÚ a jej členské štáty spolupracujú na rozvoji lepšie prepojenej, bezpečnejšej a udržateľnej železničnej siete.

V EÚ existuje jedna z najhustejších železničných sietí na svete, avšak železničné systémy jednotlivých štátov v EÚ sa navzájom líšia.

V 90. rokoch 20. storočia sa začalo so zlepšovaním kompatibility železničných systémov jednotlivých členských štátov EÚ, aby mohla vzniknúť efektívna a konkurencieschopná železničná sieť v celej EÚ – jednotný európsky železničný priestor.

Politika v oblasti železničnej dopravy je súčasťou dopravnej politiky EÚ, ktorou sa má dosiahnuť prepojená, udržateľná, inkluzívna, bezpečná a zabezpečená mobilita v celej EÚ.

Niekoľko údajov o železničnej doprave v EÚ

Železnicou sa v EÚ prepravuje 5,1 % cestujúcich (Európska komisia, 2020)

Zo železničnej dopravy pochádza len 0,4 % emisií skleníkových plynov z dopravy v EÚ, čo ju radí medzi druhy dopravy najšetrnejšie k životnému prostrediu.

Spotreba energie v železničnej doprave predstavuje len 1,9 % spotreby energie v doprave v EÚ

Informácie o politike v oblasti železničnej dopravy

Pri rozširovaní a harmonizácii železničného sektora v EÚ sa v priebehu rokov vyskytli viaceré výzvy, ktoré spomalili proces integrácie EÚ v tomto sektore. Spôsobila to:

  • tradičná fragmentácia európskych železníc, keďže ide o zložité samostatné systémy jednotlivých štátov
  • nízka efektivita, pružnosť a spoľahlivosť služieb, najmä v nákladnej doprave

Z dôvodu týchto výziev sa podiel železničnej dopravy na mobilite v Európe ďalej nezvyšoval, a to napriek tomu, že existuje dopyt zo strany spotrebiteľov a tento druh dopravy má značný potenciál ako riešenie šetrné ku klíme.

Na posilnenie politiky v oblasti železničnej dopravy prijala EÚ v posledných rokoch štyri železničné balíky, ktorých cieľom je:

  • otvoriť železničný trh pre hospodársku súťaž
  • zvýšiť interoperabilitu vnútroštátnych železničných systémov
  • vymedziť rámec jednotného európskeho železničného priestoru

Tieto štyri legislatívne balíky boli prijaté Radou a Európskym parlamentom v rokoch 2001 až 2016. Obsahujú spoločné ustanovenia v týchto oblastiach:

  • liberalizácia železničného trhu
  • udeľovanie licencií železničným podnikom a certifikácia rušňovodičov
  • požiadavky v oblasti bezpečnosti
  • vytvorenie Európskej železničnej agentúry a železničných regulačných orgánov v každom členskom štáte
  • práva cestujúcich v železničnej preprave

Štvrtý a posledný železničný balík obsahuje šesť legislatívnych aktov a zameriava sa na konečné prvky otvorenia železničného trhu a zvýšenia jeho konkurencieschopnosti. Účinnosť nadobudol v roku 2021.

Jednotný európsky železničný priestor

Jednotný európsky železničný priestor je celoúnijný systém železničných sietí, v ktorom sa železničný sektor môže rozvíjať vďaka hospodárskej súťaži, technickej harmonizácii a spoločnému rozvoju cezhraničných spojení, a to prostredníctvom:

  • otvorenia a reštrukturalizácie železničného trhu
  • zvýšenia konkurencieschopnosti a vytvorenia rovnakých podmienok pre železničné spoločnosti
  • rozvoja infraštruktúry na dosiahnutie interoperability
  • efektívnejšieho využívania infraštruktúry a lepšej bezpečnosti
  • zabezpečenia spravodlivých cien pre spotrebiteľov

Transeurópska dopravná sieť (TEN-T)

Cieľom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) v širšom kontexte dopravnej politiky EÚ vrátane železničnej dopravy je vytvoriť sieť deviatich hlavných koridorov spájajúcich železničné trate s cestami, vnútrozemskými vodnými cestami, námornými trasami, prístavmi a letiskami v celej EÚ. Jej cieľom je:

  • prepojiť krajiny EÚ a uľahčiť tak cezhraničnú prepravu osôb a tovaru
  • prispieť k územnej súdržnosti
  • zabezpečiť vzájomné prepojenie medzi jednotlivými druhmi dopravy
  • podporiť prechod na udržateľnú dopravu

V súčasnosti prebieha revízia pravidiel TEN-T. Rada a Parlament dosiahli v decembri 2023 predbežnú dohodu o revidovanom nariadení o TEN-T.

Udržateľná a inteligentná mobilita

V decembri 2020 predstavila Európska komisia v rámci Európskej zelenej dohody svoju stratégiu pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu. V stratégii sa načrtávajú ciele EÚ pre odvetvie dopravy na nasledujúce desaťročia: dosiahnutie ekologickej, inteligentnej a odolnej mobility. Pokiaľ ide o železničný sektor, v stratégii sa vyžaduje, aby sa vysokorýchlostná železničná doprava v EÚ do roku 2030 zdvojnásobila.

Rada prijala v júni 2021 závery o tejto téme. Uvítala v nich stratégiu Komisie a podporila jej ambicióznu víziu odvetvia dopravy a jeho prínos k udržateľnosti v nadchádzajúcich rokoch a desaťročiach.

Rada v júni 2021 prijala závery o železničnej doprave. Ministri krajín EÚ zdôraznili, že železničnú dopravu osôb aj tovaru je v EÚ potrebné ďalej rozvíjať. Takisto poukázali na to, že je dôležité posilniť odolnosť železníc voči krízam a ďalej investovať do interoperability vnútroštátnych systémov a do lepšej prepojenosti.

Nástroj na prepájanie Európy

Politika EÚ v oblasti železničnej dopravy sa podporuje z viacerých programov financovania, medzi ktoré patrí aj Nástroj na prepájanie Európy, z ktorého sa financujú strategické investičné projekty v doprave, digitálnej oblasti a energetike.

Toto nariadenie sa uplatňuje so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021. Hlavná časť finančných prostriedkov (približne 25 miliárd EUR z 33 miliárd EUR) je určená pre odvetvie dopravy, z čoho zďaleka najväčší podiel sa vyčlení na železničnú dopravu.

Európsky rok železníc

EÚ vyhlásila rok 2021 za Európsky rok železníc – iniciatívu na podporu železničnej dopravy ako udržateľného, inovatívneho a bezpečného riešenia pre mobilitu v Európe.

V súvislosti s Európskym rokom železníc portugalské predsedníctvo Rady a Generálny sekretariát Rady zorganizovali online konferenciu o železničnej nákladnej doprave.

V júli 2023 predložila Komisia návrh nových opatrení na lepšie riadenie a koordináciu európskej železničnej dopravy. O tomto návrhu v súčasnosti rokuje Rada.

Pozri tiež

Témy