Ekologická a udržateľná mobilita
Dekarbonizácia odvetvia dopravy je kľúčom k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy. Cieľom pravidiel EÚ je zvýšiť udržateľnosť mobility a zároveň zabezpečiť prepojenosť v celej EÚ.
Ciele v oblasti klímy a odvetvie dopravy
EÚ podporuje rozvoj dopravných systémov s cieľom posilniť jednotný trh a zvýšiť prepojenosť medzi európskymi regiónmi a zároveň dekarbonizovať toto odvetvie.
Krajiny EÚ sa v rámci Parížskej dohody zaviazali dosiahnuť klimatickú neutralitu EÚ do roku 2050. EÚ na dosiahnutie tohto cieľa zníži do roku 2030 svoje čisté emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a bude pokračovať v postupnom znižovaní emisií do roku 2050.
Odvetvie dopravy musí prejsť transformáciou, ktorá si bude vyžadovať 90 % zníženie emisií skleníkových plynov (v porovnaní s úrovňami z roku 1990) do roku 2050.
Doprava predstavuje jednu štvrtinu emisií skleníkových plynov v EÚ
Pokrok v znižovaní emisií bol v doprave pomalší ako v iných hospodárskych odvetviach. Hoci sa emisie v iných odvetviach výrazne znížili, emisie z dopravy v posledných rokoch vzrástli. Zásadný význam má zvýšenie efektívnosti osobnej a nákladnej dopravy v EÚ a zníženie jej závislosti od fosílnych palív.
Rada v roku 2021 prijala závery o stratégii Komisie pre inteligentnú a udržateľnú mobilitu, v ktorých sa načrtli ciele EÚ na zabezpečenie ekologickej, inteligentnej a odolnej mobility v EÚ.
Balík Fit for 55 je súbor politických iniciatív a právnych predpisov na dosiahnutie cieľa znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 % a zahŕňa kľúčové iniciatívy na pomoc dekarbonizácii cestnej, leteckej a námornej dopravy.
Toto sú niektoré z najnovších politických iniciatív EÚ zameraných na udržateľnejšiu mobilitu.
Cestná doprava
Automobily a dodávky: emisné normy CO2
Cestná doprava má najvyšší podiel emisií skleníkových plynov z dopravy. Len osobné automobily sú zodpovedné za 12 % všetkých emisií oxidu uhličitého (CO2) v EÚ.
V marci 2023 Rada prijala nové pravidlá na ďalšie zníženie emisií CO2 z nových osobných automobilov a dodávok, ktorými sa reviduje nariadenie EÚ z roku 2019.
V týchto revidovaných pravidlách sa stanovujú ciele postupného znižovania emisií. Od roku 2030 do roku 2034 sa budú musieť emisie znížiť o 55 % v prípade nových automobilov a o 50 % v prípade nových dodávok v porovnaní s cieľmi na rok 2021.
Od roku 2035 budú musieť mať všetky nové osobné automobily a dodávky nulové emisie.
Nákladné vozidlá a autobusy: emisné normy CO2
Rada prijala v máji 2024 nové pravidlá na sprísnenie emisných noriem pre ťažké úžitkové vozidlá. V nariadení sa aktualizujú pravidlá z roku 2019 s cieľom pomôcť EÚ dosiahnuť jej ambície v boji proti zmene klímy.
Cieľom nariadenia je znižovať emisie CO2 v sektore cestnej dopravy v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy, a to tak, že sa zvýšia ciele znižovania emisií na rok 2030 (na 45 %) a zavedú nové ciele zníženia na roky 2035 (o 65 %) a 2040 (o 90 %).
Týmito pravidlami sa rozširuje rozsah pôsobnosti predchádzajúceho nariadenia tak, aby takmer všetky nové ťažké úžitkové vozidlá s certifikovanými emisiami CO₂ – vrátane menších nákladných vozidiel, mestských autobusov, autokarov a prípojných vozidiel – podliehali cieľom zníženia emisií.
Podľa nových pravidiel budú musieť všetky nové mestské autobusy byť do roku 2035 vozidlami s nulovými emisiami. Diaľkové autobusy a autokary budú naďalej podliehať celkovým cieľom.
Rada dosiahla dohodu (všeobecné smerovanie) o návrhu v októbri 2023. V januári 2024 dosiahli vyjednávači Rady a Európskeho parlamentu o pravidlách predbežnú politickú dohodu. Rada ich prijala v máji 2024.
Euro 7
EÚ okrem stanovenia emisných noriem pre vozidlá prijala aj pravidlá na zníženie množstva iných látok znečisťujúcich ovzdušie z cestnej dopravy.
V nariadení Euro 7 sa stanovujú pravidlá pre emisie, ktoré dopĺňajú uvedené limity CO2 a vzťahujú sa aj na ďalšie znečisťujúce prvky. Patrí medzi ne znečistenie spôsobené oderom pneumatík, brzdami a batériami.
Pravidlá sa vzťahujú na osobné automobily, dodávky a ťažké úžitkové vozidlá v rámci jedného právneho aktu.
Rada prijala všeobecné smerovanie k nariadeniu v septembri 2023. V decembri 2023 dosiahli Rada a Európsky parlament predbežnú dohodu o návrhu. Rada prijala nové nariadenie v apríli 2024.
Spoplatňovanie ciest
V legislatíve EÚ sa stanovujú pravidlá vyberania poplatkov za používanie určitej cestnej infraštruktúry v členských štátoch ťažkými úžitkovými vozidlami.
Rada v novembri 2021 schválila revíziu týchto pravidiel, ktoré sa spoločne označujú ako smernica Eurovignette. Účelom revidovaného právneho predpisu je uprednostňovať ekologickejšiu a efektívnejšiu dopravu, pričom zahŕňa nový systém na znižovanie emisií CO2 s cieľom znížiť uhlíkovú stopu odvetvia dopravy v súlade s Európskou zelenou dohodou a Parížskou dohodou.
Smernica nadobudla účinnosť v marci 2022.
Železničná doprava
Železničná doprava, prevažne poháňaná elektrickou energiou, je najudržateľnejším spôsobom dopravy. Podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry pochádzalo v roku 2018 len 0,4 % celkových emisií skleníkových plynov EÚ z odvetvia železničnej dopravy.
Rada v roku 2021 prijala závery o železničnej doprave ako súčasti inteligentnejšej a udržateľnejšej mobility v EÚ. Ministri krajín EÚ zdôraznili, že železničnú dopravu osôb aj tovaru je v EÚ potrebné ďalej rozvíjať.
Komisia 11. júla 2023 predložila v rámci balíka opatrení na ekologizáciu nákladnej dopravy svoj návrh o využívaní kapacity železničnej infraštruktúry. Táto iniciatíva zahŕňa opatrenia zamerané na lepšie riadenie, koordináciu, a tým aj zvýšenie kapacity železníc. Rada sa dohodla na pozícii na rokovania o tomto návrhu v júni 2024.
Práva cestujúcich v železničnej preprave
EÚ v roku 2021 zrevidovala svoje pravidlá týkajúce sa cestujúcich v železničnej preprave s cieľom lepšie chrániť práva cestujúcich, najmä osôb so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou. Tým, že cestujúcim uľahčujú prepravu bicyklov vo vlakoch, podporujú tieto pravidlá aj ekologickú mobilitu.
Revidované pravidlá ukladajú železničným podnikom povinnosť nainštalovať priestory pre bicykle a informovať cestujúcich o dostupnej kapacite pre bicykle. Vo všeobecnosti by v každom európskom vlaku mali byť aspoň štyri miesta pre bicykle.
Nové pravidlá nadobudli účinnosť v júni 2021.
Letecká doprava
Iniciatíva ReFuelEU Aviation: udržateľné letecké palivá
Udržateľné letecké palivá (biopalivá, syntetické letecké palivá a fosílne letecké palivá vyrobené z odpadu) sú jedným z kľúčových krátkodobých a strednodobých nástrojov na výrazné zníženie emisií z lietadiel. Tento potenciál je však do veľkej miery nevyužitý, keďže rozvoju udržateľných leteckých palív bráni nízka úroveň dodávok a ceny oveľa vyššie ako ceny fosílnych palív. V dôsledku toho takéto palivá predstavujú len 0,05 % celkovej spotreby paliva v odvetví letectva.
Cieľom nariadenia ReFuelEU Aviation v rámci balíka Fit for 55 je znížiť environmentálnu stopu letectva a pomôcť EÚ dosiahnuť jej ciele v oblasti klímy prostredníctvom zvýšeného využívania udržateľných leteckých palív a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky pre udržateľné odvetvie leteckej dopravy. Podľa nových pravidiel budú musieť dodávatelia leteckých palív do roku 2050 zvýšiť podiel udržateľných palív až o 70 %.
V nadväznosti na predbežnú dohodu s Európskym parlamentom o návrhu v apríli 2023 Rada prijala nariadenie v októbri 2023.
Balík Fit for 55: ako zvýšiť využívanie ekologickejších palív v leteckej a námornej doprave (Infografika)
Udržateľnosť medzinárodnej leteckej dopravy
Všetky krajiny EÚ sú členmi Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO). Spolu s ostatnými členmi pracujú na zlepšovaní environmentálnej výkonnosti letectva.
S cieľom minimalizovať nepriaznivé účinky medzinárodného civilného letectva na klímu a podporiť udržateľný rast medzinárodného letectva pracuje ICAO na viacerých opatreniach, medzi ktoré patrí:
- zlepšovanie technológií lietadiel
- prevádzkové zlepšenia
- udržateľné letecké palivá
- CORSIA (systém kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve).
V júni 2020 potvrdila EÚ svoju účasť v systéme CORSIA od začiatku dobrovoľnej fázy 1. januára 2021. Rada okrem toho v decembri 2022 prijala rozhodnutie s cieľom umožniť členským štátom splniť niektoré z ich povinností vyplývajúcich zo systému CORSIA.
V júli 2021 Komisia v kontexte balíka Fit for 55 predložila návrh na revíziu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), ktorý sa týka letectva, s cieľom zvýšiť príspevok tohto odvetvia k politike EÚ v oblasti klímy a implementovať systém CORSIA v EÚ. Rada prijala nové pravidlá v apríli 2023.
- Rada prijala rozhodnutie o kompenzačných požiadavkách na emisie z leteckej dopravy (CORSIA) (tlačová správa, 19. decembra 2022)
- Fit for 55: Rada prijala právne predpisy kľúčové pre splnenie cieľov v oblasti klímy do roku 2030 (tlačová správa, 25. apríla 2023)
- Medzinárodná organizácia civilného letectva – ICAO
Jednotné európske nebo
Inštitúcie EÚ pracujú na vytvorení spoločných pravidiel a cieľov pre riadenie európskeho vzdušného priestoru v rámci koncepcie jednotného európskeho neba. Účinný manažment letovej prevádzky by mal pomôcť znížiť emisie z tohto odvetvia a zabezpečiť dostatočné kapacity a zvýšenie nákladovej efektívnosti.
Komisia 22. septembra 2020 predložila upravený návrh na zmenu existujúceho nariadenia. Rada sa v júni 2021 dohodla na všeobecnom smerovaní k reforme jednotného európskeho neba.
V marci 2024 dosiahli Rada a Európsky parlament predbežnú dohodu o reforme, ktorú musia obe inštitúcie schváliť. Rada prijala pozíciu k reforme v prvom čítaní xx septembra 2024.
Námorná doprava
Iniciatíva FuelEU Maritime: dekarbonizované palivá
Iniciatívou FuelEU Maritime, ktorá je súčasťou balíka Fit for 55, sa podporí využívanie palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív v námornej doprave.
Cieľom je znížiť intenzitu emisií skleníkových plynov z energie používanej na palube lodí až o 80 % do roku 2050, a to podporou využívania udržateľnejších palív loďami využívajúcimi prístavy EÚ, a pritom zabezpečiť plynulé fungovanie námornej dopravy a zabrániť narušeniam na vnútornom trhu.
Rada prijala nové pravidlá v júli 2023.
EÚ v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) tiež pracuje na znižovaní emisií skleníkových plynov z lodí. V júli 2023 bola prijatá revidovaná stratégia IMO na zníženie emisií s ambíciou dosiahnuť nulovú bilanciu emisií okolo roku 2050. Prebiehajú diskusie o opatreniach na vykonávanie revidovanej stratégie IMO.
Predsedníctvo Rady a ostatné členské štáty EÚ sa zúčastňujú na zasadnutiach IMO a aktívne prispievajú k rozvoju environmentálnych a iných opatrení. Členmi tejto organizácie sú všetky členské štáty EÚ.
Čistejšie moria
S cieľom zabezpečiť čistejšiu lodnú dopravu v EÚ pracuje Rada na súbore právnych predpisov, ktorý je známy ako „balík opatrení v oblasti námornej bezpečnosti“. Súbor zahŕňa opatrenia týkajúce sa:
- štátnej prístavnej kontroly
- znečisťovania mora z lodí
- plnenia povinností vlajkového štátu
- vyšetrovania nehôd
- revízie mandátu Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA)
Cieľom je modernizovať pravidlá EÚ v oblasti námornej bezpečnosti a znížiť znečistenie vody z lodí.
Multimodálna doprava
Transeurópska dopravná sieť (TEN-T)
Transeurópska dopravná sieť (TEN-T), ktorá bola spustená v roku 1996, bola navrhnutá s cieľom stanoviť kritériá pre cezhraničné projekty vedúce k transeurópskemu prepojeniu.
Súčasné usmernenia pre TEN-T, ktoré pochádzajú z roku 2013, boli od decembra 2021 predmetom ambicióznej revízie.
Predsedníctvo Rady a vyjednávači Európskeho parlamentu dosiahli v decembri 2023 predbežnú dohodu o revidovanom nariadení o usmerneniach EÚ pre rozvoj siete TEN-T. Rada prijala nariadenie v júni 2024.
Cieľom nových právnych predpisov je vybudovať spoľahlivú, plynulú a vysokokvalitnú dopravnú sieť, ktorá zabezpečí udržateľnú prepojenosť v celej Európe bez fyzických prerušení, úzkych miest a chýbajúcich prepojení. Sieť sa postupne rozvinie alebo zmodernizuje, pričom v uvedenom novom nariadení sa stanovujú jasné termíny na dokončenie trojvrstvovej siete TEN-T:
- základná sieť sa dokončí do roku 2030
- novopridaná rozšírená základná sieť sa dokončí do roku 2040
- súhrnná sieť sa dokončí do roku 2050
Infraštruktúra pre alternatívne palivá
Cieľom nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá (AFIR) je zabezpečiť, aby sa v celej EÚ zavádzala verejne prístupná infraštruktúra na elektrické nabíjanie a čerpacia infraštruktúra pre alternatívne palivá v odvetví cestnej, leteckej a vodnej dopravy.
V pravidlách sa stanovujú ciele pre zavádzanie nabíjacích a čerpacích staníc. To zahŕňa zabezpečenie toho, aby na hlavných cestách boli nabíjacie stanice aspoň každých 60 kilometrov.
Rada prijala nariadenie v júli 2023.
Fit for 55: smerom k udržateľnejšej doprave (Infografika)
Inteligentné dopravné systémy
Rada prijala nový rámec na zavádzanie inteligentných dopravných systémov s cieľom urýchliť digitálnu transformáciu a inteligentnejšiu mobilitu v EÚ. Nové pravidlá sú súčasťou stratégie Komisie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu.
Inteligentné dopravné systémy (IDS), ako sú plánovače ciest, systém eCall a automatizované autá, zásadne menia spôsob, akým ľudia cestujú, pričom šetria čas, znižujú emisie a dopravné zápchy a zjednodušujú plánovanie ciest.
Revidovanou smernicou o IDS, ktorú Rada prijala v októbri 2023, sa má zlepšiť dostupnosť a interoperabilita digitálnych údajov, ktoré sú základom poskytovania služieb, ako sú napríklad plánovače multimodálnych ciest a navigačné služby. Tým sa umožní vzájomná komunikácia medzi vozidlami a cestnou infraštruktúrou, napríklad varovanie pred neočakávanými udalosťami, ako sú dopravné zápchy.
Ekologizácia nákladnej dopravy
Nákladná doprava predstavuje viac ako 30 % emisií CO2 z dopravy, pričom sa predpokladá, že objem nákladnej dopravy sa zvýši.
Cieľom balíka opatrení na ekologizáciu nákladnej dopravy, ktorý Komisia predložila v júli 2023, je zlepšiť výkonnosť nákladnej dopravy prostredníctvom:
- zavedenie opatrení na zvýšenie efektívnosti a celkovej udržateľnosti
- podpora udržateľnejších možností dopravy, ako je železničná a vnútrozemská vodná doprava
Rada v decembri 2023 prijala pozíciu k nariadeniu o započítavaní emisií skleníkových plynov z dopravných služieb. Cieľom návrhu je zlepšiť výpočet emisií skleníkových plynov z dopravných služieb a poskytovanie informácií o nich, aby si zákazníci mohli vybrať najudržateľnejšie dopravné možnosti. Rada tiež vzala na vedomie správu o pokroku týkajúcu sa návrhu o maximálnej povolenej hmotnosti a rozmeroch ťažkých úžitkových vozidiel, ktorý Komisia tiež predložila ako neoddeliteľnú súčasť balíka opatrení v oblasti ekologizácie nákladnej dopravy.
Rada sa v rámci tohto balíka opatrení v júni 2024 dohodla na rokovacej pozícii („všeobecné smerovanie“) k nariadeniu o využívaní kapacity železničnej infraštruktúry v jednotnom európskom železničnom priestore. Cieľom nového právneho predpisu je zvýšiť dostupnosť infraštruktúry prostredníctvom lepšieho plánovania a prideľovania, ako aj lepšej cezhraničnej koordinácie, pričom sa očakáva, že sa ním významne prispeje k efektívnejšiemu riadeniu kapacity železničnej infraštruktúry a dopravy.
- Balík opatrení na ekologizáciu nákladnej dopravy: Rada prijala pozíciu týkajúcu sa efektívnejšieho riadenia kapacity železničnej infraštruktúry a dopravy (tlačová správa, 18. júna 2024)
- Balík opatrení v oblasti ekologizácie nákladnej dopravy: Rada prijala svoju pozíciu o započítavaní emisií skleníkových plynov z dopravných služieb (tlačová správa, 4. decembra 2023)
Financovanie
Nástroj na prepájanie Európy 2021 – 2027
Jedným z hlavných cieľov Nástroja na prepájanie Európy (NPE) je podpora udržateľnosti. Ako kľúčový mechanizmus financovania investícií do dopravných systémov EÚ prispieva NPE k dekarbonizácii odvetvia mobility, a tým k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutrality do roku 2050. Toto nariadenie sa uplatňuje so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021.
Hlavná časť finančných prostriedkov (približne 25 miliárd EUR z 33 miliárd EUR) je určená pre odvetvie dopravy, z čoho zďaleka najväčší podiel sa vyčlení na železničnú dopravu.