"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
S vaším súhlasom budeme využívať cookies spoločností Piano Analytics a Hotjar s cieľom získať súhrnné anonymné údaje o tom, ako naši návštevníci prehľadávajú naše webové sídlo a ako sa na ňom správajú. Tieto údaje použijeme na zlepšenie vašich skúseností s našim webovým sídlom.
Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti
Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, 14. – 15. júna 2021
Hlavné výsledky
Zamestnanosť a sociálne veci (pondelok 14. júna)
Európska záruka pre deti
Rada prijala odporúčanie, ktorým sa ustanovuje Európska záruka pre deti. Účelom tohto odporúčania je predchádzať sociálnemu vylúčeniu detí v núdzi a bojovať proti nemu zaručením prístupu k súboru kľúčových služieb, a tým tiež prispieť k dodržiavaniu práv detí prostredníctvom boja proti chudobe detí a podpory rovnakých príležitostí.
Konkrétne sa odporúča, aby členské štáty zaručili účinný a bezplatný prístup k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, vzdelávaniu a školským aktivitám, ako aj aspoň jedno zdravé jedlo každý školský deň a zdravotnú starostlivosť, a tiež účinný prístup k zdravej výžive a primeranému bývaniu.
27 členských štátov by malo vymenovať svojho národného koordinátora záruky pre deti a predložiť Komisii akčný plán na obdobie do roku 2030 na vykonanie tohto odporúčania, a to do deviatich mesiacov od prijatia tohto odporúčania.
Toto je víťazstvo nielen pre portugalské predsedníctvo. Je to víťazstvo najmä pre 18 miliónov detí v Európskej únii, ktorým hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie. Je to víťazstvo, ktoré zaručí vzdelávanie, starostlivosť o deti, kvalitnú zdravotnú starostlivosť a dôstojné bývanie pre všetky deti v Európe.
Ana Mendesová Godinhová, portugalská ministerka práce, solidarity a sociálneho zabezpečenia
Európska záruka pre deti: ako EÚ chráni deti (Infografika)
Telepráca
Od vypuknutia nákazy COVID-19 došlo k obrovskému nárastu počtu ľudí pracujúcich na diaľku. Podľa prieskumu nadácie Eurofound v júli 2020 pracovalo výlučne z domu 34 % respondentov v porovnaní s 5,4 % v roku 2019 (respondenti zamestnaní v EÚ-27). Rada prijala závery k tejto otázke, v ktorých zdôrazňuje, že vzhľadom na tento nedávny nárast práce na diaľku je potrebné, aby sa zvážil potenciál, obmedzenia a riziká telepráce. V záveroch sa členské štáty vyzývajú, aby okrem iného zvážili:
vypracovanie národných akčných plánov alebo stratégií zameraných na príležitosti a riziká súvisiace s prácou na diaľku zohľadňujúc pri tom rodové hľadisko, alebo začlenenie tejto témy do existujúcich alebo budúcich stratégií.
zmenu svojich politík upravujúcich prácu na diaľku alebo vydali usmernenia, napríklad pokiaľ ide o organizáciu a monitorovanie pracovného času, riziká súvisiace s rovnosťou medzi ženami a mužmi a príspevky na pokrytie nákladov na prácu na diaľku tam, kde je to vhodné
zavedenie alebo posilnenie iniciatív na zlepšenie inšpekcie práce a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzhľadom na riziká vyplývajúce z práce na diaľku.
Rada tiež vyzvala Komisiu, aby analyzovala kontext a dôsledky práce na diaľku v EÚ a rozsah, v akom súčasné sociálne a pracovné právo v EÚ zabezpečuje dôstojné pracovné podmienky pre pracovníkov na diaľku.
Práca na diaľku sa stala bežnou záležitosťou pre milióny Európanov a po pandémii bude pokračovať v hybridnom režime. Pracovníci využívajú flexibilitu a autonómiu, ktorú takáto práca ponúka, a tešia sa z ušetreného času, keďže nie je potrebné dochádzať do práce. Nezabúdajme však na výzvy, ktoré s ňou súvisia, ako je stieranie hraníc medzi pracovným a súkromným životom alebo izolácia pracovníkov. Dnes sme schválili závery, v ktorých sa členské štáty vyzývajú, aby vo svojich národných stratégiách a politikách zameraných na budúcnosť práce využili príležitosti, ktoré prináša práca na diaľku, no aby tiež riešili súvisiace riziká.
Ana Mendesová Godinhová, portugalská ministerka práce, solidarity a sociálneho zabezpečenia
Rada schválila závery, v ktorých sa členské štáty (a v prípade potreby aj Komisia) vyzývajú, aby podnikli kroky s cieľom zmierniť negatívny vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na niektoré dlhodobé znevýhodnenia, ktorým čelia ženy, a aby zabezpečili, že sa rodová rovnosť stane hnacou silou obnovy.
Medzi tieto kroky patrí:
presadzovanie rodovej rovnosti a rovnakých príležitostí pri navrhovaní a vykonávaní opatrení zameraných na obnovu, napríklad prostredníctvom podpory pracovníkov v ťažko zasiahnutých odvetviach hospodárstva, ako sú napríklad maloobchod, pohostinské služby a cestovný ruch, pričom sa budú riešiť osobitné potreby žien zohľadňujúc dosiahnutý stupeň vzdelania, pracovný čas, neaktivitu, nezamestnanosť a zručnosti
zosúlaďovanie pracovného, rodinného a súkromného života žien i mužov zabezpečením, aby všetci pracovníci vrátane pracovníkov na diaľku mali rovnaké príležitosti na kariérny postup vrátane rovnakého prístupu k riadiacim a rozhodovacím pozíciám
presadzovanie rovnakého prístupu ku všetkým oblastiam vzdelávania a profesijným dráham vrátane riešenia digitálnych rodových rozdielov, zlepšovania digitálnych zručností a posilnenia výberu študijných odborov v oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika), a najmä IKT
vypracovanie a šírenie väčšieho objemu údajov rozčlenených podľa pohlavia, ako aj informácií a výskumu o vplyve ochorenia COVID-19 na rodovú rovnosť
Ženy sú v dôsledku už existujúcich štrukturálnych rodových nerovností na trhu práce a v spoločnosti ako celku (rozdiel v odmeňovaní žien a mužov a rodový rozdiel v poskytovaní starostlivosti) neprimerane zasiahnuté pandémiou COVID-19 a opatreniami na zamedzenie jej šírenia. Ženy predstavujú 76 % až 95 % zdravotníckych pracovníkov, a preto im viac hrozí, že sa nakazia ochorením COVID-19. Ženy pritom vykonávajú neúmerný podiel neplatenej práce (práca v domácnosti a opatrovateľstvo), ktorý sa počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 ešte zvýšil.
Podobne ako v minulých krízach, nebol vplyv pandémie COVID-19 z rodového hľadiska rovnomerný, pričom ženy zasiahol vo väčšej miere. Vidno, že kríza mala vplyv na ženy pracujúce v prvej línii ako zdravotnícke pracovníčky, opatrovateľky, poskytovateľky starostlivosti o deti, učiteľky alebo, upratovačky v domácnostiach, ktoré často čelia dodatočným výzvam: starajú sa svoje rodiny, vykonávajú ďalšie neplatené práce a zápasia s ťažkosťami pri hľadaní rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Nemáme však jasný obraz o tom, ako tieto skutočnosti obmedzujú účasť žien na trhu práce a zväčšujú existujúce rozdiely v odmeňovaní a poskytovaní starostlivosti, a pritom zmeniť môžeme len to, čo vidíme jasne. Teraz, keď pracujeme na obnove po kríze a pripravujeme našu spoločnosť na budúcnosť, musíme zabezpečiť, aby naše opatrenia boli založené na konkrétnych údajoch, ktoré nám umožnia získať jasný obraz o tom, čo treba zmeniť, aby sme mohli prijímať informované rozhodnutia a naprávať nerovnosti.
Mariana Vieirová da Silvová, portugalská štátna tajomníčka pre predsedníctvo, predsedníctvo Rady
Približne 87 miliónov osôb v Európskej únii má určitú formu zdravotného postihnutia, a viac ako polovica z nich (52 %) pociťuje diskrimináciu v každodennom živote. V marci 2021 prijala Európska komisia stratégiu v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím (2021-2030).
Rada prijala závery, v ktorých sa táto stratégia schvaľuje. V záveroch sa členské štáty vyzývajú, aby pokračovali vo vypracúvaní a aktualizácii národných stratégií a politík na vykonávanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, zabezpečili účinnú a súdržnú transpozíciu a vykonávanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa prístupnosti výrobkov, služieb, médií, dopravy a budov, podporovali rozvoj komunitných sociálnych služieb zameraných na jednotlivca a nezávislý život, podporovali účasť osôb so zdravotným postihnutím na politickom a verejnom živote, a zohľadňovali stratégiu pri stanovovaní dobrovoľných vnútroštátnych cieľov koncipovaných na dosiahnutie navrhovaných hlavných cieľov stanovených v akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv, ako aj čo najlepšie využívali vhodné finančné prostriedky a programy EÚ.
Portugalské predsedníctvo je pevne odhodlané presadzovať práva osôb so zdravotným postihnutím. Tieto závery sú skvelou príležitosťou premeniť slová na činy a zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo. Ako sme povedali, nastal čas na konkrétne skutky, takže je mimoriadne dôležité, aby sme sa všetci zaviazali vykonávať európsku stratégiu v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 v súlade s dohovorom UNCRPD.
Ana Mendesová Godinhová, portugalská ministerka práce, solidarity a sociálneho zabezpečenia
Predsedníctvo informovalo ministrov o aktuálnom stave, pokiaľ ide o smernicu o primeraných minimálnych mzdách. Ministri mali tiež príležitosť vymeniť si názory na zlepšenia, ktoré od smernice očakávajú, upozorniť na prvky návrhu, ktoré sú z ich pohľadu kritické, a pripraviť tak možný ďalší postup pre ďalšie rokovania s cieľom dosiahnuť dohodu.
Sociálny samit v Porte 7. a 8. mája 2021 bol zásadným momentom pre sociálnu Európu.Európsky parlament, Komisia, portugalské predsedníctvo Rady EÚ, sociálni partneri EÚ a sociálna platforma podpísali 7. mája sociálny záväzok z Porta a 8. mája sa vedúci predstavitelia EÚ dohodli na Portskom vyhlásení, v ktorom potvrdili svoje odhodlanie vykonávať Európsky pilier sociálnych práv a uvítali hlavné ciele akčného plánu piliera v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby do roku 2030. Nadväzujúc na tieto dokumenty ministri rokovali o stanovení cieľov a monitorovaní pokroku dosiahnutého pri vykonávaní zásad piliera na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom európskeho semestra.
Výzvy v oblasti sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania
Ministri tiež diskutovali o smerovaní v súvislosti so zapojením sociálnych partnerov do obnovy prostredníctvom plánov odolnosti a obnovy a s najlepšími prístupmi k sociálnemu dialógu a kolektívnemu vyjednávaniu v kontexte urýchlenia digitálnej transformácie, a to najmä s prihliadnutím na potrebu zabezpečiť zastúpenie pracovníkov v atypických formách práce a ich právo na združovanie.
Počas dnešnej diskusie sme predstavili naše rôzne skúsenosti; bola to príležitosť vymeniť si názory na výzvy, ktoré budeme musieť riešiť v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte v súvislosti s týmito dôležitými a aktuálnymi otázkami.
Ana Mendesová Godinhová, portugalská ministerka práce, solidarity a sociálneho zabezpečenia
Transparentnosť odmeňovania a rovnaké zaobchádzanie
Predsedníctvo informovalo ministrov o súčasnom stave viacerých aktuálnych legislatívnych spisov: návrh smernice, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty a smernica Rady, ktorej cieľom je rozšíriť ochranu pred diskrimináciou na základe náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie na oblasti mimo zamestnania. Portugalské predsedníctvo predložilo v súvislosti s oboma návrhmi správu, v ktorej zhrnulo súčasný stav rokovaní medzi členskými štátmi a možný ďalší postup ako dosiahnuť dohodu.
Európsky semester, dlhodobá starostlivosť a dôchodky
Rada schválila posúdenie vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny na roky 2020 a 2019 a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a Výboru pre sociálnu ochranu k revidovanému sociálnemu prehľadu, v ktorom sa stanovujú nové hlavné ukazovatele. Oba body súvisia s európskym semestrom, ktorý je rámcom EÚ pre koordináciu hospodárskych politík v celej Európskej únii. Ministri tiež schválili závery o správe o dlhodobej starostlivosti na rok 2021 a o správe o primeranosti dôchodkov na rok 2021, ktoré pripravili Výbor pre sociálnu ochranu a Európska komisia.
Ministri schválili závery o prístupe k liekom a zdravotníckym pomôckam pre silnejšiu a odolnú EÚ. Hoci sa v mnohých medicínskych oblastiach dosiahol pozoruhodný pokrok, treba spraviť viac, aby sa zabezpečil včasný prístup k inovatívnym liekom a zdravotníckym pomôckam, najmä pokiaľ ide o otázky verejného zdravia, ako je napríklad vývoj nových antimikrobiálnych látok. Závery okrem iného obsahujú výzvu, aby Komisia vypracovala úplný zoznam potenciálnych a existujúcich celosvetových výrobných kapacít Európskej únie pre kriticky dôležité lieky, zdravotnícke pomôcky a iné zdravotnícke vybavenie.
Počas tejto pandémie do popredia znova vystúpil súbor troch výziev: prístupnosť, dostupnosť a cenová dostupnosť liekov. Som rada, že ministri na dnešnom zasadnutí vydali jednotnú výzvu, že treba riešiť štrukturálne potreby a zabezpečiť včasný prístup k inovatívnym liekom, ktoré sú prínosom pre pacientov aj zdravotnícke systémy.
Marta Temidová, portugalská ministerka zdravotníctva
Rada sa dohodla na návrhu pravidiel na posilnenie úlohy Európskej agentúry pre lieky (EMA) z hľadiska pripravenosti na krízy a krízového riadenia v oblasti liekov a zdravotníckych pomôcok.
Toto „všeobecné smerovanie“ dáva predsedníctvu Rady mandát na rokovania s Európsky parlamentom s cieľom dohodnúť sa na spoločnej pozícii.
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a cezhraničné ohrozenia zdravia
Predsedníctvo informovalo ministrov o súčasnom stave dvoch prerokovávaných legislatívnych spisov: návrh na zmenu nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), a návrh o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia.
Prvý návrh je zameraný na posilnenie mandátu ECDC, aby bolo lepšie vybavené na podporu členských štátov a Komisie, okrem iného pri monitorovaní epidemiologickej situácie v reálnom čase a mobilizácii osobitných skupín EÚ pre oblasti zdravia s cieľom pomôcť pri miestnych reakciách. V navrhovanom nariadení o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia sa stanovuje vypracovanie plánu pripravenosti EÚ na zdravotné krízy a pandémie a odporúčania pre vypracovanie národných plánov (ktoré sa majú posúdiť a podrobiť záťažovému testu).
Toto je víťazstvo nielen pre portugalské predsedníctvo. Je to víťazstvo najmä pre 18 miliónov detí v Európskej únii, ktorým hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie. Je to víťazstvo, ktoré zaručí vzdelávanie, starostlivosť o deti, kvalitnú zdravotnú starostlivosť a dôstojné bývanie pre všetky deti v Európe.
Podobne ako v minulých krízach, nebol vplyv pandémie COVID-19 z rodového hľadiska rovnomerný, pričom ženy zasiahol vo väčšej miere. Vidno, že kríza mala vplyv na ženy pracujúce v prvej línii ako zdravotnícke pracovníčky, opatrovateľky, poskytovateľky starostlivosti o deti, učiteľky alebo, upratovačky v domácnostiach, ktoré často čelia dodatočným výzvam: starajú sa svoje rodiny, vykonávajú ďalšie neplatené práce a zápasia s ťažkosťami pri hľadaní rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Nemáme však jasný obraz o tom, ako tieto skutočnosti obmedzujú účasť žien na trhu práce a zväčšujú existujúce rozdiely v odmeňovaní a poskytovaní starostlivosti, a pritom zmeniť môžeme len to, čo vidíme jasne. Teraz, keď pracujeme na obnove po kríze a pripravujeme našu spoločnosť na budúcnosť, musíme zabezpečiť, aby naše opatrenia boli založené na konkrétnych údajoch, ktoré nám umožnia získať jasný obraz o tom, čo treba zmeniť, aby sme mohli prijímať informované rozhodnutia a naprávať nerovnosti.
Počas tejto pandémie do popredia znova vystúpil súbor troch výziev: prístupnosť, dostupnosť a cenová dostupnosť liekov. Som rada, že ministri na dnešnom zasadnutí vydali jednotnú výzvu, že treba riešiť štrukturálne potreby a zabezpečiť včasný prístup k inovatívnym liekom, ktoré sú prínosom pre pacientov aj zdravotnícke systémy.