"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
Prehľad hlavných opatrení prijatých na úrovni EÚ s cieľom koordinovať reakciu na výskyt ochorenia COVID-19, zmierniť sociálno-ekonomický vplyv pandémie a podporiť obnovu krajín EÚ.
Pandémia COVID-19 postihla všetky krajiny EÚ. Od vypuknutia nákazy COVID-19 spolupracuje EÚ s členskými štátmi pri ochrane zdravia a životných podmienok občanov EÚ, pri posilňovaní systémov zdravotnej starostlivosti a obmedzovaní šírenia vírusu.
EÚ zároveň koordinuje reakciu s cieľom zmierniť sociálno-hospodárske dôsledky ochorenia COVID-19 a podporiť obnovu krajín EÚ.
Reakcia EÚ na núdzovú situáciu spôsobenú šírením ochorenia COVID-19
V marci 2020 sa lídri EÚ dohodli na štyroch prioritách, ktorými sa bude riadiť reakcia EÚ na núdzovú situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19:
obmedzenie šírenia vírusu
zabezpečenie dodávok zdravotníckeho vybavenia
podpora výskumu liečby a vakcín
podpora pracovných miest, podnikov a hospodárstva
Keď kríza spôsobená ochorením COVID-19 vrcholila, lídri EÚ pravidelne rokovali prostredníctvom videokonferencií, na ktorých hodnotili situáciu a koordinovali postup. Európska rada sa k otázke pandémie COVID-19 pravidelne vracala aj po skončení núdzovej situácie.
Vedúci predstavitelia EÚ sa počas práce na budúcej obnove dohodli, že budú pokračovať v koordinačnom úsilí na úrovni EÚ v rôznych oblastiach:
vývoj, výroba a nasadenie vakcín proti ochoreniu COVID-19
stratégie testovania a vzájomné uznávanie testov
cezhraničné vyhľadávanie kontaktov
predpisy týkajúce sa karantény
interoperabilné digitálne očkovacie preukazy
Bezpečné a účinné vakcíny proti COVID-19
Vývoj a distribúcia bezpečnej a účinnej vakcíny proti COVID-19 predstavuje trvalé riešenie a základ reakcie EÚ na pandémiu COVID-19.
Od začiatku pandémie presmerovala EÚ na tento účel výskumné fondy na najsľubnejšie výskumné projekty vývoja vakcín a koordinovala spoločné úsilie, aby sa v krajinách EÚ zabezpečila výroba a dodávky dostatočného množstva vakcín.
Očkovacie kampane proti ochoreniu COVID-19 sa v celej Únii začali 27. decembra 2020. Do júna 2022, teda o 18 mesiacov neskôr, bolo plne zaočkovaných proti ochoreniu COVID-19 deväť z desiatich osôb dospelej populácie EÚ (t. j. 86 %).
Spolu sme silnejší: neuveriteľná cesta vakcín proti COVID-19
Rýchlosť, akou sa jednotlivé časti tohto prístupu pospájali s cieľom chrániť ľudí pred koronavírusom, je dôkazom vedeckých inovácií a vynaliezavosti podporených nepretržitou spoluprácou, včasnými politickými rozhodnutiami a obrovským lekárskym a logistickým úsilím.
Ako sa to podarilo? Aké výzvy ešte treba zdolať na prekonanie pandémie? Sledujte cestu vakcín proti COVID-19 od ich vynájdenia v laboratóriu až po ich podanie ľuďom v celej Európe aj mimo nej.
Krajiny EÚ v Rade koordinujú svoj postup, aby uľahčili voľný pobyt v EÚ počas pandémie COVID-19.
Prijímajú na tento účel spoločné odporúčania k cestovným opatreniam, ktoré sa pravidelne aktualizujú a prispôsobujú aktuálnej epidemiologickej situácii. Najnovšie odporúčania Rady v súvislosti s cestovnými opatreniami boli prijaté 13. decembra 2022.
Podľa nových odporúčaní by členské štáty nemali zavádzať žiadne cestovné obmedzenia z dôvodu verejného zdravia. Odporúčania však obsahujú isté záruky pre prípad zhoršenia epidemiologickej situácie alebo v prípade nového epidemiologicky závažného variantu.
EÚ sa tiež dohodla na vydávaní spoločného digitálneho COVID preukazu EÚ, aby uľahčila bezpečný a voľný pohyb počas pandémie COVID-19, keďže má poskytovať dôkaz o tom, že jeho držiteľ:
je zaočkovaný proti COVID-19
má negatívny výsledok testu
alebo prekonal COVID-19
Nariadenie EÚ, ktorým sa zaviedol digitálny COVID preukaz EÚ, bolo platné od 1. júla 2021 do 30. júna 2023.
Od júna 2023 preberá systém vydávania digitálnych COVID preukazov EÚ Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), aby vytvorila celosvetový systém, ktorý pomôže chrániť občanov na svete pred aktuálnymi aj budúcimi zdravotnými hrozbami vrátane pandémií.
Lídri EÚ sa dohodli, že v snahe pomôcť občanom, podnikom a krajinám EÚ zotaviť sa z hospodárskeho poklesu spôsobeného pandémiou COVID-19 rozpracujú plán obnovy pre Európu. 23. apríla 2020 sa zaviazali zriadiť Fond obnovy EÚ zameraný na zmiernenie následkov krízy.
Lídri EÚ sa 21. júla 2020 dohodli na celkovom rozpočte vo výške 1 824 miliárd EUR na roky 2021 – 2027. Z balíka, v ktorom sa spája viacročný finančný rámec (VFR) a mimoriadne úsilie o obnovu v podobe nástroja Next Generation EU v hodnote 750 miliárd EUR (800 miliárd EUR v bežných cenách), sa poskytuje pomoc EÚ pri obnove po pandémii COVID-19 a podporujú sa investície do zelenej a digitálnej transformácie.
Tieto prvky dopĺňajú tri bezpečnostné siete vo výške 540 miliárd EUR, ktoré EÚ zaviedla na podporu pracovníkov, podnikov a krajín.
Rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a plán obnovy (Infografika)
5 spôsobov, ako EÚ a členské štáty spoločne bojujú proti pandémii COVID-19
Je to úžasný príbeh o tom, ako EÚ a jej členské štáty spolupracovali ako jeden tím s cieľom pomôcť ľuďom počas pandémie COVID-19. Od zaistenia bezpečných a účinných vakcín, cez posielanie zdravotníckeho vybavenia tam, kde je najviac potrebné, až po prijímanie pacientov z iných krajín; od ochrany pracovných miest a pracovníkov až po pomoc partnerským krajinám na celom svete – krajiny EÚ vynaložili maximálne úsilie, aby si navzájom pomohli.
Pandémia spôsobená ochorením COVID-19 predstavuje celosvetovú výzvu a vyžaduje si celosvetovú reakciu. Krajiny EÚ poskytli spoločne a v duchu zásad solidarity a multilateralizmu podporu partnerom na celom svete a zabezpečili značné finančné prostriedky na boj proti ničivým dôsledkom pandémie v celosvetovom meradle.
Tím Európa je jedným z hlavných darcov na COVAX, nástroj globálnej spolupráce v záujme urýchlenia vývoja, výroby a spravodlivého prístupu k testom na COVID-19, jeho liečbe a vakcínam proti nemu.
Členské štáty EÚ sa v máji 2021 zaviazali darovať vakcíny proti ochoreniu COVID-19 partnerom na celom svete. EÚ a jej členské štáty okrem toho pomáhajú partnerom s darovaním a vývozom vakcín, ako aj finančnou a humanitárnou podporou pre krajiny v núdzi.
Len spoločne v duchu globálnej solidarity a zodpovednosti premôžeme krízu spôsobenú ochorením COVID-19.
Charles Michel, predseda Európskej rady
COVID-19: príspevok EÚ ku globálnej solidarite v oblasti vakcín (Infografika)
K predsedovi Európskej rady Charlovi Michelovi a šéfovi Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa 30. marca 2021 pripojila skupina svetových lídrov a v záujme budúcich generácií vyzvali, aby sa prijala medzinárodná zmluva na zlepšenie pripravenosti a reakcie na pandémiu COVID-19.
Na mimoriadnom zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia prijalo 194 členov WHO 1. decembra 2021 rozhodnutie o začatí procesu prípravy a rokovaní o novej medzinárodnej dohode o pandémiách.
Počas tejto krízy sa krajiny EÚ intenzívnejšie usilujú vzájomne sa podporovať, pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú, a deliť sa o zdroje na boj proti šíreniu vírusu. To je európska solidarita v najlepšom svetle.
EÚ pomohla aj občanom EÚ, ktorí počas prvej vlny pandémie uviazli v tretích krajinách. V prvých mesiacoch pandémie delegácie EÚ spolupracovali s veľvyslanectvami členských štátov na koordinácii repatriácie viac ako 650 000 občanov EÚ a prispeli k nákladom na viac ako 400 repatriačných letov organizovaných členskými štátmi.
10 výhod a prínosov medzinárodnej zmluvy o pandémii (Infografika)
Čo zatiaľ EÚ urobila
EÚ a jej členské štáty počas tohto krízového obdobia spolupracujú a pomáhajú si navzájom.
EÚ zmobilizovala zdroje na podporu reakcie na núdzovú situáciu: zabezpečila dodávky ochranných prostriedkov, zintenzívnila výskum a podporila našich globálnych partnerov v núdzi.
Reakcia EÚ na núdzovú situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19 (Infografika)
Úloha Rady: krízová koordinácia
Chorvátske predsedníctvo sa v rámci reakcie na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 rozhodlo 28. januára 2020 aktivovať integrované dojednania EÚ o politickej reakcii na krízu (IPCR) v režime výmeny informácií. IPCR je rámec EÚ, ktorým sa na najvyššej politickej úrovni koordinuje medziodvetvová reakcia na krízy.
Režim výmeny informácií znamená, že členské štáty majú prístup k:
pravidelným hodnotiacim a analytickým správam o situácii, ktoré poskytuje Európska komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť
osobitnej stránke na zabezpečenej webovej platforme, na ktorej si vymieňajú informácie
Vzhľadom na to, že situácia sa rýchlo vyvíjala a pandémia COVID-19 zasiahla rôzne odvetvia (zdravotníctvo, konzulárna ochrana, civilná ochrana, hospodárstvo), predsedníctvo 2. marca 2020 prešlo k úplnej aktivácii mechanizmu IPCR. Úplná aktivácia umožňuje organizovať krízové okrúhle stoly, na ktorých sa zúčastňujú:
postihnuté členské štáty
Európska komisia
Európska služba pre vonkajšiu činnosť
úrad predsedu Európskej rady
príslušné agentúry EÚ a experti
Počas prvej vlny sa chorvátske predsedníctvo rozhodlo zvolať pravidelné zasadnutia za okrúhlym stolom na účely výmeny informácií a koordinácie reakcie na pandémiu COVID-19. V pravidelných stretnutiach za okrúhlym stolom potom pokračovali aj nasledujúce predsedníctva.
Švédske predsedníctvo sa 2. mája 2023 rozhodlo deaktivovať úplnú integrovanú politickú reakciu na krízu (IPCR) súvisiacu s ochorením COVID-19. IPCR súvisiaca s ochorením COVID-19 sa udržiava v režime monitorovania a záležitosti týkajúce sa ochorenia COVID-19 sa naďalej riešia vo Výbore EÚ pre zdravotnú bezpečnosť a v pracovnej skupine Rady pre verejné zdravie.
Ako funguje mechanizmus reakcie na krízu IPCR (Infografika)
Kontext
COVID-19 je ochorenie spôsobené novým typom koronavírusu (SARS-CoV-2). Prvýkrát bolo identifikované v Číne v decembri 2019.
V decembri 2019 došlo v čínskom meste Wu-chan k vypuknutiu nákazy COVID-19, ktorá sa rýchlo rozšírila do ostatných oblastí Číny a do celého sveta. Do januára 2020 sa izolované prípady objavili v niektorých členských štátoch EÚ.
Koncom februára 2020 už Taliansko hlásilo výrazný nárast počtu prípadov ochorenia COVID-19, ktoré boli sústredené v severných regiónoch krajiny. V rovnakom čase začala prípady nakazených ľudí hlásiť väčšina ostatných členských štátov EÚ.
Do marca 2020 všetky členské štáty EÚ nahlasovali prípady ochorenia COVID-19. Počet prípadov sa odvtedy ďalej zvyšoval.
Rada spolu s ostatnými inštitúciami EÚ situáciu pozorne monitoruje a prijíma opatrenia. Prijíma napríklad relevantné právne predpisy EÚ a nepretržite koordinuje činnosť s členskými štátmi, pričom sa zameriava na výmenu informácií, posudzovanie potrieb a zabezpečenie jednotnej reakcie v celej EÚ.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) koordinuje celosvetovú reakciu. 11. marca 2020 vyhlásila WHO celosvetovú pandémiu ochorenia COVID-19. EÚ priamo prispieva ku globálnej reakcii WHO.
Do mája 2023 si pandémia podľa WHO vyžiadala takmer 7 miliónov životov (6 921 614). WHO 5. mája 2023 vyhlásila koniec pandémie COVID-19 ako núdzovej situácie v oblasti verejného zdravia.
Ďalšie aktualizované informácie o zasadnutiach Rady, tlačových správach, infografikách a publikáciách týkajúcich sa ochorenia COVID-19 nájdete tu:
Len spoločne v duchu globálnej solidarity a zodpovednosti premôžeme krízu spôsobenú ochorením COVID-19.
