Pravidlá EÚ týkajúce sa práce pre platformy

Čo je to práca pre platformy?

Práca pre platformy je forma zamestnania, v rámci ktorej organizácie alebo jednotlivci využívajú online platformu na prístup k iným organizáciám alebo jednotlivcom s cieľom riešiť konkrétne problémy alebo poskytovať osobitné služby výmenou za platbu.

Digitálna platformová ekonomika rýchlo rastie. Počas pandémie ochorenia COVID-19 sa práca pre platformy zintenzívnila a začala sa stávať štandardnou, čiastočne aj vďaka nárastu donášok jedla a potravín. Stáva sa motorom inovácií a rastu zamestnanosti.

Práca pre platformy má mnoho podôb a rôzny rozsah, niekedy sa nazýva aj „zákazková ekonomika“. Hoci rast digitálnych platforiem bol prínosom tak pre podniky, ako aj pre spotrebiteľov, mnohí pracovníci sa ocitli v šedej zóne, pokiaľ ide o ich postavenie v zamestnaní.

EÚ je prvým zákonodarcom na svete, ktorý sa pokúsil navrhnúť osobitné pravidlá pre digitálne pracovné platformy.

Smernicou sa zavádzajú dve kľúčové zlepšenia:

pomáha správne určiť postavenie v zamestnaní u osôb pracujúcich pre digitálne platformy
stanovujú sa v nej prvé pravidlá EÚ pre používanie algoritmických systémov na pracovisku

Pracovníci využívajúci digitálne pracovné platformy

V EÚ pracuje prostredníctvom (jednej či viacerých) digitálnych pracovných platforiem viac ako 28 miliónov ľudí. Očakáva sa, že v roku 2025 tento počet dosiahne 43 miliónov.

Ľudia pracujúci prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem vykonávajú celú škálu rôznych úloh, a to priamo na mieste alebo na diaľku. K takýmto úlohám patrí napríklad doručovanie, preklad, vkladanie údajov, starostlivosť o deti, starostlivosť o starších ľudí alebo poskytovanie taxislužieb.

Práca pre platformu býva ich sekundárnym zdrojom príjmu popri bežnom zamestnaní.

Pracovníci platformy: zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby?

V súčasnosti je väčšina pracovníkov platforiem v EÚ vrátane vodičov taxislužby, pracovníkov v domácnosti a vodičov, ktorí rozvážajú jedlo, formálne samostatne zárobkovo činná. Mnohí z nich však musia dodržiavať viaceré rovnaké pravidlá a obmedzenia ako zamestnanci.

To naznačuje, že v skutočnosti sú v pracovnoprávnom vzťahu, a preto by mali požívať pracovné práva a sociálnu ochranu, ktoré zamestnancom poskytujú vnútroštátne právne predpisy a právne predpisy EÚ.

Zlepšenie ich prístupu k pracovným právam a sociálnej ochrane by znamenalo aj zlepšenie celkovej kvality ponúkanej práce a podmienok zamestnania pre pracovníkov zapojených do práce pre platformy.

To by napríklad znamenalo, že by mali prístup k možnostiam platby nemocenského, dávkam v nezamestnanosti alebo systémom podpory príjmu.

Pracovné právo sa síce vzťahuje na pracovníkov platforiem, ktorí sú zamestnancami, no mnohí pracovníci platforiem sú – aspoň formálne – samostatne zárobkovo činnými osobami. Súdy v celej EÚ rozhodujú o pracovnoprávnom postavení pracovníkov platforiem na individuálnom základe.

Členské štáty pristupujú k práci pre platformy rôzne. Reakcie jednotlivých štátov na prácu pre platformy sa líšia a v rámci Európy sa vyvíjajú nerovnomerne, pričom vnútroštátne právne predpisy sa väčšinou prijímajú v konkrétnych odvetviach, napr. v oblasti dopravných služieb a/alebo služieb donášky jedla.

Ilustrácia: údaje o pracovníkoch digitálnych platforiem.

Pracovníci digitálnych platforiem v EÚ (Infografika)

Nové pravidlá EÚ týkajúce sa práce pre platformy

Postavenie v zamestnaní

Novými pravidlami by sa riešili prípady nesprávnej klasifikácie pracovníkov platforiem a uľahčili by sa možnosti ich preklasifikovania na zamestnancov, čím by sa im zaručil ľahší prístup k právam ako zamestnancom podľa práva EÚ.

Dohodou dosiahnutou medzi Radou a Európskym parlamentom 8. februára 2024 sa zavádza účinná a vyvrátiteľná právna domnienka. Podľa tejto dohody sa vzťah medzi digitálnou pracovnou platformou a osobou pracujúcou pre platformy z právneho hľadiska považuje za pracovnoprávny vzťah, ak sa zistia skutočnosti naznačujúce kontrolu a riadenie podľa vnútroštátneho práva, kolektívnych zmlúv alebo zaužívanej praxe platných v členských štátoch.

Ak chce digitálna platforma vyvrátiť túto domnienku, musí preukázať, že predmetný zmluvný vzťah nie je pracovnoprávnym vzťahom.

Je na členských štátoch, aby vo svojom vnútroštátnom práve stanovili úpravy takejto právnej domnienky. Táto domnienka by mala pracovníkom platforiem z procesného hľadiska uľahčiť právne určenie ich postavenia v zamestnaní.

Používanie algoritmov na pracovisku

Digitálne pracovné platformy využívajú algoritmy na riadenie ľudských zdrojov. Tieto systémy sa používajú na organizáciu a manažment ľudí vykonávajúcich prácu pre platformy prostredníctvom aplikácií alebo webových sídiel.

Podľa nových pravidiel budú musieť byť pracovníci informovaní o používaní automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov.

Digitálne pracovné platformy navyše nebudú môcť spracúvať určité druhy osobných údajov, ako napríklad:

osobné údaje o emocionálnom alebo psychickom stave pracovníkov platformy
údaje týkajúce sa súkromných konverzácií
údaje, ktoré slúžia na predpovedanie skutočnej alebo potenciálnej činnosti odborových zväzov
údaje použité na vyvodenie rasového alebo etnického pôvodu pracovníka, jeho migračného statusu, politických názorov, náboženského presvedčenia alebo zdravotného stavu
iné biometrické údaje ako údaje používané na autentifikáciu

V každom prípade však musia podľa nových pravidiel tieto systémy monitorovať kvalifikovaní pracovníci, ktorí požívajú osobitnú ochranu pred nepriaznivým zaobchádzaním. Ľudský dohľad je zaručený aj pri významných rozhodnutiach, ako je pozastavenie účtov.

Presadzovanie, transparentnosť a sledovateľnosť

Vnútroštátne orgány majú často problémy s prístupom k údajom na platformách a k ľuďom, ktorí prostredníctvom nich pracujú. Toto je ešte zložitejšie v prípadoch, keď platformy fungujú vo viacerých členských štátoch, takže nie je jasné, kde sa práca pre platformy vykonáva a kto ju vykonáva.

Touto smernicou sa objasnia existujúce povinnosti digitálnej pracovnej platformy oznamovať prácu vnútroštátnym orgánom. Takisto sa bude od platforiem požadovať, aby vnútroštátnym orgánom sprístupnili kľúčové informácie o svojich činnostiach a o osobách, ktoré prostredníctvom nich pracujú.

Platformové hospodárstvo

V EÚ pôsobí približne 500 digitálnych pracovných platforiem. Digitálne pracovné platformy sú aktívne v každej krajine EÚ.

Rast platformovej ekonomiky ilustruje skutočnosť, že v rokoch 2016 až 2020 sa príjmy v platformovej ekonomike zvýšili takmer päťnásobne z odhadovaných 3 miliárd EUR na približne 14 miliárd EUR.

Odhaduje sa, že najväčšie príjmy pochádzajú z odvetvia doručovacích služieb a taxislužieb.

Ilustrácia: prehľad platformového hospodárstva EÚ.

Platformové hospodárstvo EÚ (Infografika)

Postup v Rade

Pracovníci platforiem sú už uvedení v niektorých právnych predpisoch EÚ, ako je smernica o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach.

Na pracovníkov platforiem sa odkazuje aj v odporúčaní Rady o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby. Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti dosiahla 6. decembra 2018 politickú dohodu o tomto odporúčaní.

Rada v roku 2019 rokovala o nových formách práce a schválila závery Rady na túto tému, pričom požiadala Komisiu, aby preskúmala, ako by bolo možné zabezpečiť ochranu pracovníkov prostredníctvom právnych predpisov.

Európska komisia 9. decembra 2021 predložila návrh zameraný na nové pravidlá v oblasti práce pre platformy dvom spoluzákonodarcom, Rade a Európskemu parlamentu.

V Rade spis preskúmala pracovná skupina pre sociálne otázky. Táto pracovná skupina sa venuje všetkým legislatívnym a iným iniciatívam týkajúcim sa zamestnanosti a sociálnej politiky.

Rada prijala svoju pozíciu 12. júna 2023. Predtým, ako sa nové pravidlá v EÚ uzákonia, museli sa prerokovať s Európskym parlamentom.

Rada a Parlament dosiahli 8. februára 2024 predbežnú dohodu o práci pre platformy, ktorú schválili ministri práce a sociálnych vecí na zasadnutí Rady 11. marca 2024.

Rada 14. októbra 2024 prijala nové pravidlá týkajúce sa práce pre platformy. Členské štáty majú po prijatí smernice dva roky na to, aby jej ustanovenia začlenili do svojich vnútroštátnych právnych predpisov.