Skip to content

Transparentné a predvídateľné pracovné podmienky

Cieľom EÚ je zabezpečiť, aby pracovníci poznali svoje pracovné podmienky hneď od začiatku pracovnoprávneho vzťahu a aby boli splnené minimálne podmienky, predovšetkým pre osoby s neistým pracovným miestom.

Súčasťou Európskeho piliera sociálnych práv je snaha dosiahnuť sociálnu Európu pre všetkých európskych občanov, a to najmä v kontexte meniacich sa podmienok vo svete práce. Nové spôsoby práce môžu priniesť mnoho výhod pre pracovníkov i hospodárstvo.

Cieľom nového návrhu je zaručiť základnú úroveň všeobecnej ochrany všetkých existujúcich a budúcich foriem pracovnoprávnych vzťahov. Mal by sa ním stanoviť právny rámec na zabezpečenie toho, aby boli chránení aj pracovníci v nových formách zamestnania a aby pre nich existovali určité minimálne práva. Celkovým účelom návrhu je zabezpečiť:

  • pre všetkých pracovníkov vrátane tých, ktorí majú krátkodobé a príležitostné pracovnoprávne vzťahy, jasnú predstavu o ich pracovných podmienkach a nových minimálnych normách
  • pre zamestnávateľov výhody vyplývajúce z udržateľnejšej hospodárskej súťaže, väčšej právnej istoty a motivovanejšej a produktívnejšej pracovnej sily spolu so zvýšenou zmluvnou stabilitou a menšou fluktuáciou
  • pre spoločnosť ako celok výhody z celkového zlepšenia transparentnosti na trhoch práce





V číslach:

  • od roku 2014 má 20 % z 5 miliónov novovytvorených pracovných miest podobu nových foriem zamestnania
  • v roku 2016 sa štvrtina všetkých pracovných zmlúv týkala neštandardných foriem zamestnania
  • v EÚ sú približne 2 až 3 milióny neštandardných pracovníkov

Prečo ju potrebujeme?

Súčasná smernica sa nevzťahuje na všetkých pracovníkov v EÚ, čo má za následok slabú ochranu určitých pracovníkov. Mnohí pracovníci nedostávajú písomné potvrdenie o svojich pracovných podmienkach alebo s dostatočným predstihom nevedia, kedy budú pracovať. Z tejto revidovanej smernice by mohli mať prospech minimálne 2 až 3 milióny neštandardných pracovníkov tým, že by im umožnila lepšie chápať ich pracovné podmienky a práva na pracovisku.

Zamestnávatelia by vďaka udržateľnejšej hospodárskej súťaži mali prospech z väčšej právnej istoty a celkového zlepšenia transparentnosti na trhoch práce.

Situácia vo svete práce sa mení v dôsledku:

  • zvyšujúcej sa flexibility trhu práce
  • demografických zmien u pracujúcej populácie
  • digitalizácie

Nové formy zamestnania sú hlavnou hnacou silou vytvárania pracovných miest a rastu trhu práce, súčasne však vedú aj k nestabilite a nedostatočnej predvídateľnosti. Nepredvídateľnosť a neistota týkajúca sa práce má za následok nestabilný a nízky príjem, ako aj nedostatočnú ochranu, zlý zdravotný stav a nedostatočnú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.

Dôsledkom je aj fragmentácia na trhu práce v celej EÚ, nižšia miera transparentnosti a prekážky vo voľnom pohybe pracovných síl v EÚ.

Komisia v snahe modernizovať existujúci právny rámec navrhla revíziu súčasnej smernice o písomnom vyhlásení. Nová smernica o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach nahradí túto smernicu z roku 1991.

Kľúčový pojem

Neštandardné formy zamestnania: zastrešujúci termín pre rôzne formy zamestnania, ktoré sa odlišujú od štandardného zamestnania. Zahŕňajú dočasné zamestnanie, prácu na čiastočný úväzok a prácu na vyžiadanie, dočasnú agentúrnu prácu a iné viacstranné pracovnoprávne vzťahy.

Bližšie informácie

Všeobecným cieľom návrhu je zlepšiť a harmonizovať pracovné podmienky. Špecifické ciele sa týkajú ochrany práv pracovníkov a zlepšenia transparentnosti na trhu práce.

Návrh Komisie má široký rozsah pôsobnosti, aby sa zabezpečilo, že prospech z týchto práv budú mať pracovníci vo všetkých formách zamestnania vrátane osôb v najpružnejších neštandardných formách zamestnania a nových formách práce ako:

  • práca v domácnosti alebo za poukážky
  • pracovné zmluvy na nula hodín – zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť minimálny počet pracovných hodín
  • práca na vyžiadanie – bez predvídateľných stanovených hodín
  • viacstranné pracovnoprávne vzťahy – pracovníkov nezamestnáva priamo spoločnosť, ktorej poskytujú svoje služby
  • práca pre platformy – práca sprostredkovaná platformami, ktorá sa vykonáva alebo sa aspoň poskytuje online

Súčasťou návrhu smernice sú revidované povinnosti písomne informovať pracovníkov o hlavných aspektoch ich práce, ako je napríklad:

  • miesto výkonu práce
  • typ práce
  • pracovný čas
  • odmena

Medzi ostatné záruky patrí maximálne trvanie skúšobnej lehoty, možnosť prijať zároveň iné zamestnanie a povinnosť zamestnávateľa informovať pracovníkov s veľmi premenlivým rozvrhnutím pracovného času o ich pracovnom čase v dostatočnom predstihu.

Právne vymedzenie

„zlepšovať a harmonizovať životné a pracovné podmienky“

Článok 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Postup v Rade

Komisia predložila svoj návrh 21. decembra 2017 v nadväznosti na vyhlásenie Európskeho piliera sociálnych práv v novembri 2017. Rada schválila 21. júna 2018 svoju rokovaciu pozíciu – všeobecné smerovanie.

Pozícia Rady zahŕňa možnosť členských štátov vylúčiť z ochrany zaisťovanej smernicou:

  • pracovníkov, ktorí počas referenčného obdobia štyroch týždňov nepracujú v priemere viac ako 5 hodín týždenne
  • určitých pracovníkov verejných služieb, a to z objektívnych dôvodov vzhľadom na osobitnú povahu povinností, ktoré plnia

K ďalším prvkom pozície Rady patrí:

  • časový rámec na poskytovanie informácií – návrh stanoviť prvú lehotu jedného kalendárneho týždňa pre najpodstatnejšie informácie a druhú lehotu jedného mesiaca pre ostatné informácie
  • vymedzenie pojmu nepredvídateľnosť práce, na základe ktorého vzniká právo byť v primeranom predstihu informovaný o pracovných úlohách, a to odkazujúc na „väčšinou alebo úplne nepredvídateľný rozvrh pracovného času“ a nie „celkom alebo prevažne premenlivé“ rozvrhnutie pracovného času pracovníka

Rada sa odchýlila od návrhu Komisie aj v týchto bodoch:

  • vymedzenie pojmu pracovník – Rada nesúhlasila so zahrnutím vymedzenia pojmu „pracovník“ na úrovni EÚ
  • námorníci a rybári boli vylúčení z uplatňovania niektorých častí smernice, keďže podľa Rady nie sú prispôsobené špecifickej povahe odvetvia regulovaného odvetvovými právnymi predpismi.

Rumunské predsedníctvo Rady a Európsky parlament dosiahli po viacerých trialógoch predbežnú dohodu 7. februára 2019.

Zástupcovia členských štátov EÚ v Rade EÚ 15. februára schválili predbežnú dohodu o smernici.

Na základe budúcej smernice budú zamestnávatelia musieť informovať pracovníkov o hlavných aspektoch ich pracovnoprávneho vzťahu. Podľa dohody by sa smernica mala vzťahovať na všetkých pracovníkov, ktorí pracujú viac ako 3 hodiny za týždeň počas 4 týždňov. Určité skupiny pracovníkov môžu byť na základe objektívnych dôvodov vylúčené z niektorých ustanovení smernice.

Rada prijala smernicu 13. júna 2019. Nadobudne účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Členské štáty budú mať následne tri roky na to, aby prijali potrebné legislatívne opatrenia na dosiahnutie súladu so smernicou.

Pozri tiež

Témy