Afganistan

Kríza v Afganistane

Po desaťročiach konfliktu, opakujúcich sa prírodných katastrof a vysokej miery chudoby viedlo prevzatie moci Talibanom v auguste 2021 k ďalšiemu hospodárskemu úpadku, rastúcej potravinovej neistote a rozsiahlej deprivácii.

Kroky a rozhodnutia Talibanu viedli k systematickému a šokujúcemu vylúčeniu žien a dievčat, ako aj k dramatickému zhoršeniu politickej, hospodárskej a humanitárnej situácie afganského ľudu a jeho situácie v oblasti ľudských práv.

Taliban taktiež nie je ochotný ani schopný účinne riešiť prítomnosť a pôsobenie teroristických skupín na afganskom území.

V roku 2025 Afganistan naďalej čelí jednej z najväčších humanitárnych kríz na svete, pričom 22,9 milióna ľudí – teda viac ako polovica obyvateľstva Afganistanu – potrebuje humanitárnu pomoc. V súčasnosti čelí akútnej potravinovej neistote 10 miliónov ľudí a 3,5 milióna detí mladších ako päť rokov je akútne podvyživených.

Milióny ľudí v celej krajine nemajú prístup k bezpečnej pitnej vode, dostatočnému množstvu potravín a primeranej zdravotnej starostlivosti, v dôsledku čoho sú zraniteľnejší voči chorobám a podvýžive.

Afganistan naďalej čelí kríze v oblasti ochrany, pričom najväčšiemu riziku sú vystavené ženy, deti, osoby s osobitnými potrebami a marginalizované skupiny.

Práva žien v Afganistane

Nikde na svete nie sú práva žien a dievčat spochybňované tak ako v Afganistane. Súčasná situácia vyvoláva veľké obavy, pokiaľ ide o perspektívu zachovania a posilnenia mnohých výsledkov, ktoré afganské ženy dosiahli v posledných dvoch desaťročiach.

Taliban vydal viac ako 70 dekrétov s mnohými obmedzeniami alebo zákazmi, ktoré sa týkajú:

• stredoškolskej dochádzky dievčat
• pravidiel obliekania (vrátane príkazu, podľa ktorého si musia ženy na verejnosti zahaliť telo a tvár)
• segregácie na pracoviskách
• slobody pohybu žien bez mužského poručníka (mahrama)
• prístupu žien na verejné miesta

Zákaz stredoškolského vzdelávania viedol k tomu, že 1,5 milióna dospievajúcich dievčat nechodí do školy.

Ženy boli tiež úplne vylúčené z právneho systému, ktorý bol prakticky rozložený, pričom ústava z roku 2004 bola suspendovaná a nezávislosť právneho systému už nie je zaručená.

Koncom decembra 2022 sa Taliban rozhodol zakázať ženám študovať na univerzitách a pracovať pre mimovládne organizácie. Tieto dekréty sú nielen diskriminačné, ale majú aj priame a niekedy život ohrozujúce dôsledky, keďže absencia žien medzi humanitárnymi pracovníkmi oslabuje poskytovanie pomoci najzraniteľnejším osobám.

V auguste 2024 Taliban zakázal, aby bolo hlasy žien počuť na verejnosti.

EÚ pri mnohých príležitostiach jasne vyjadrila svoje odhodlanie pokračovať v podpore žien a dievčat v Afganistane v súlade so svojimi hodnotami a zásadami.

Rada v záveroch prijatých v novembri 2022:

• odsúdila systematické obmedzovanie ľudských práv a základných slobôd žien a dievčat zo strany Talibanu
• vyzvala vysokého predstaviteľa, Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli cielené a značné úsilie s cieľom riešiť túto situáciu a zabezpečiť účasť afganských žien na politických dialógoch týkajúcich sa Afganistanu
• uznala význam iniciatív na podporu programu zameraného na ženy, mier a bezpečnosť, ako je zriadenie Fóra afganských líderiek, ktoré sprostredkúva EÚ

• Závery Rady o ženách, mieri a bezpečnosti (tlačová správa, 14. novembra 2022)
• Vyhlásenia a deklarácie EÚ týkajúce sa afganských dievčat a žien
• Vykonávanie programu zameraného na ženy, mier a bezpečnosť (Európska služba pre vonkajšiu činnosť)
• Fórum žien o Afganistane

Záväzok EÚ zasadzovať sa o mier a stabilitu v Afganistane

Rada v marci 2023 schválila závery, v ktorých opätovne potvrdila záväzok EÚ zasadzovať sa o mier a stabilitu v Afganistane a podporovať jeho obyvateľov.

V záveroch sa opätovne potvrdzuje význam a platnosť kritérií uvedených v záveroch Rady z 15. septembra 2021, pokiaľ ide o politiky a opatrenia prijímané počas dočasnej vlády dosadenej Talibanom.

EÚ opätovne vyzvala Taliban, aby v záujme afganského ľudu:

• rešpektoval, chránil a napĺňal všetky ľudské práva a riešil porušovanie a zneužívanie ľudských práv
• vytvoril inkluzívnu a reprezentatívnu vládu
• zabránil tomu, aby Afganistan slúžil ako základňa pre hosťovanie, financovanie alebo exportovanie terorizmu
• poskytoval neobmedzený a nediskriminačný prístup pre humanitárnu pomoc
• naďalej umožňoval bezpečné, chránené a riadne cestovanie do Afganistanu a z Afganistanu

EÚ tiež uviedla, že stabilný Afganistan je v záujme celého medzinárodného spoločenstva, aby sa predišlo regionálnej nestabilite, teroristickým hrozbám, nútenému vysídľovaniu a neoprávnenej migrácii.

Konanie a rozhodnutia Talibanu viedli k dramatickému zhoršeniu politickej, hospodárskej a humanitárnej situácie a situácie v oblasti ľudských práv afganského ľudu, najmä žien a dievčat.

EÚ je však naďalej odhodlaná pokračovať vo svojej pomoci, aby zmiernila závažnú humanitárnu a sociálno-ekonomickú krízu zabezpečovaním humanitárnych, základných potrieb a poskytovaním podpory živobytia ako súčasti principiálneho prístupu tak, aby sa ženy mohli zmysluplne podieľať na jej poskytovaní a zostať jej príjemkyňami.

EÚ je tiež pripravená ďalej posilniť podporu pre krajiny susediace s Afganistanom a jeho partnerov v širšom regióne s cieľom predchádzať negatívnym presahom.

EÚ znovu potvrdila, že neochvejne podporuje plné zapojenie všetkých obyvateľov Afganistanu vrátane žien a dievčat a osôb, ktoré patria k etnickým a náboženským menšinám, do všetkých oblastí života v Afganistane.

• Afganistan: Rada schválila závery (tlačová správa, 20. marca 2023)
• Afganistan: V záveroch Rady sa stanovuje pozícia EÚ a ďalšie kroky (tlačová správa, 21. septembra 2021)

Humanitárna podpora pre afganský ľud

Od roku 1994 poskytla EÚ Afganistanu humanitárnu pomoc vo výške približne 2 miliardy EUR. Hlavným cieľom humanitárnej pomoci EÚ pre Afganistan je:

• poskytovať pomoc na záchranu životov
• zabezpečiť prístup k základným službám
• budovať odolnosť obyvateľstva voči krízam

V rokoch 2024 až 2025 EÚ financovala humanitárne projekty v hodnote 320 miliónov EUR

Intervencie sa zameriavajú na núdzovú potravinovú pomoc, zdravotnú starostlivosť a výživu, vzdelávanie v núdzových situáciách, prístup k čistej vode, hygienické a sanitačné zariadenia, prístrešia a nepotravinovú pomoc a ochranné služby vrátane odmínovacích činností.

Humanitárnu pomoc EÚ v Afganistane rozdeľujú humanitárni partneri v teréne, ako sú agentúry OSN, medzinárodné a mimovládne organizácie. Financovanie je v prísnom súlade s humanitárnymi zásadami nezávislosti, nestrannosti a neutrality, aby sa zabezpečilo, že sa dostane k tým Afgancom, ktorí to najviac potrebujú.

Na uľahčenie poskytovania pomoci zachraňujúcej životy prepravila EÚ od augusta 2021 do Kábulu viac ako 2 240 ton zásielok núdzovej pomoci prostredníctvom 41 letov humanitárneho leteckého mosta.

Sankcie týkajúce sa Afganistanu

Opatrenia proti Talibanu

EÚ uvalila sankcie na tých, ktorí predstavujú hrozbu pre mier, stabilitu a bezpečnosť Afganistanu, vrátane Talibanu, ako aj na osoby a skupiny, ktoré sú s nimi spojené.

Týmito opatreniami sa vykonáva rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1988 (2011) a zahŕňajú:

• zbrojné embargo
• zákaz technickej pomoci súvisiacej s vojenským tovarom a technológiami
• zákaz cestovania osôb
• zmrazenie aktív osôb a subjektov

Tento sankčný režim sa v súčasnosti vzťahuje na 135 osôb a 5 subjektov.

• Rozhodnutie o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, skupinám, podnikom a subjektom s ohľadom na situáciu v Afganistane (Úradný vestník EÚ)
• Nariadenie o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, skupinám, podnikom a subjektom s ohľadom na situáciu v Afganistane (Úradný vestník EÚ)
• Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1988 (2011)

Sankcie voči ISIL (Dá’iš) a al-Káide

EÚ 20. septembra 2016 zriadila osobitný rámec sankcií voči ISIL (Dá’iš) a al-Káide a proti osobám, skupinám, podnikom a subjektom, ktoré sú s nimi spojené.

Týmito autonómnymi sankciami EÚ sa dopĺňajú sankcie prijaté v rámci „zoznamu teroristov, ktorý zostavila EÚ“, t. j. právne predpisy EÚ, ktorými sa vykonáva rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1373 (2001).

Súčasťou sankcií EÚ je:

• zákaz cestovania osôb
• zmrazenie aktív osôb a subjektov
• zákaz sprístupnenia finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov osobám a subjektom na zozname

Tieto sankcie sa v súčasnosti vzťahujú celkovo na 15 osôb a sedem skupín.

• Rozhodnutie o reštriktívnych opatreniach voči ISIL (Dá’iš) a al-Káide (Úradný vestník EÚ)
• Nariadenie, ktorým sa ukladajú dodatočné reštriktívne opatrenia voči ISIL (Dá’iš) a al-Káide (Úradný vestník EÚ)
• Sankcie proti terorizmu
• Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1373 (2001)

Pozri aj

• Delegácia Európskej únie v Afganistane (Európska služba pre vonkajšiu činnosť)