Jednotný trh EÚ
Jednotný trh zabezpečuje voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb. Uľahčuje každodenný život, stimuluje rast a podporuje inováciu.
Jednotný trh EÚ: prínos, fakty a čísla
Jednotný trh EÚ, ktorý vznikol v roku 1993, je jedným z najväčších úspechov Európskej únie. Zaručujú sa ním „štyri slobody“, teda voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu na celom území EÚ.
Jednotný trh umožňuje občanom EÚ žiť a pracovať v celej EÚ, pričom im poskytuje lepšie pracovné príležitosti. Ponúka širší výber vysokokvalitných služieb a výrobkov pre spotrebiteľov, ktorí sa môžu spoľahnúť na to, že tieto služby a výrobky sú bezpečné a rešpektujú životné prostredie.
Jednotný trh stimuluje obchod, keďže robí z EÚ významnejšieho obchodného partnera na celosvetovej úrovni. Podnecuje rast a hospodársku súťaž, a taktiež vytvára nové príležitosti pre podniky v EÚ a poskytuje im prístup na domáci trh s 449 miliónmi spotrebiteľov.
S ohľadom na budúcnosť je jednotný trh:
- kľúčom k úspechu v oblasti ekologickej a digitálnej transformácie EÚ
- v centre novej priemyselnej stratégie EÚ
- hnacou silou konkurencieschopnosti EÚ, rastu a oživenia po kríze COVID-19
Program EÚ pre jednotný trh na roky 2021 – 2027
V apríli 2021 Rada a Európsky parlament prijali program EÚ pre jednotný trh na roky 2021 až 2027.
Program má tieto hlavné ciele:
- zvýšiť účinnosť jednotného trhu
- podporiť konkurencieschopnosť podnikov EÚ, najmä malých a stredných podnikov
- uľahčiť vypracúvanie účinných európskych noriem
- posilniť postavenie a ochranu spotrebiteľov
- zabezpečiť udržateľný a bezpečný potravinový reťazec
- podporovať zdravie ľudí, zvierat a rastlín a dobré životné podmienky zvierat
- vytvoriť rámec na financovanie štatistík vysokej kvality
Tento nový program konsoliduje do jedného programu celý rad činností, ktoré sa predtým financovali samostatne, a to s cieľom riadiť ich efektívnejšie. Jeho súčasťou sú aj nové iniciatívy na zlepšenie fungovania jednotného trhu.
Celkový rozpočet programu je 4,2 miliardy EUR.
Úspešný európsky príbeh
V roku 2023 sme si pripomenuli 30. výročie založenia jednotného trhu. Jednotný trh je už viac ako tri desaťročia hnacou silou hospodárskeho rastu a výrazne uľahčuje život ľudí.
Jednotný trh EÚ v číslach:
- v roku 2021 predstavovalo HDP jednotného trhu 14 522 miliárd EUR
- v inej ako vlastnej krajine EÚ žije alebo pracuje 17 miliónov občanov EÚ
- v obchodnej sfére jednotného trhu pracuje 56 miliónov ľudí
30. výročie jednotného trhu EÚ (Infografika)
Jednotný trh ako kľúč k zelenej a digitálnej transformácii
Zelený jednotný trh
Jednotný trh môže zohrávať rozhodujúcu úlohu pri prechode na obehové hospodárstvo šetrnejšie ku klíme. EÚ prijala iniciatívy na využitie jeho plného potenciálu s cieľom maximalizovať príležitosti pre podniky aj spotrebiteľov. Prostredníctvom Európskej zelenej dohody, v ktorej sa stanovuje cieľ urobiť z Európy do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent, zaviedla EÚ nový rámec na transformáciu jednotného trhu.
Ekodizajn udržateľných výrobkov
Rada v máji 2024 prijala nové požiadavky na ekodizajn udržateľných výrobkov.
V novom nariadení sa stanovujú minimálne požiadavky pre takmer všetky výrobky predávané na trhu EÚ. Zahŕňajú:
- trvanlivosť, opätovnú použiteľnosť, modernizovateľnosť a opraviteľnosť výrobkov
- možnosti repasovania a recyklácie
- energetickú efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov
Nariadenie obsahuje aj nový „digitálny pas výrobku“, ktorý poskytuje podnikom a spotrebiteľom informácie o vplyve výrobku na životné prostredie.
Prostredníctvom tohto pasu sa uľahčí recyklácia a oprava výrobkov, ako aj sledovanie nebezpečných látok v celom dodávateľskom reťazci.
Digitálny jednotný trh
Cieľom digitálneho jednotného trhu je odstrániť prekážky, ktorým čelia občania a podniky pri používaní online nástrojov a služieb. Odstránením kľúčových rozdielov medzi online a offline svetom otvára digitálny jednotný trh nové príležitosti pre podniky a vytvára prostredie, v ktorom môžu digitálne služby prosperovať.
Prostredníctvom balíka o digitálnych službách Komisia v decembri 2020 predložila aktualizáciu právneho rámca EÚ s cieľom udržať krok s digitálnymi technológiami, obchodnými modelmi a službami, ktoré sa menia bezprecedentným tempom.
Balík pozostáva z aktu o digitálnych službách a aktu o digitálnych trhoch. Nové pravidlá sa zameriavajú na lepšiu úpravu digitálneho priestoru a digitálnych služieb vrátane platforiem sociálnych médií.
Akt o digitálnych službách
Cieľom aktu o digitálnych službách je vytvoriť bezpečnejší digitálny priestor pre používateľov a spoločnosti a chrániť základné práva v digitálnom prostredí. Rada prijala akt o digitálnych službách v októbri 2022.
Akt o digitálnych trhoch
Akt o digitálnych trhoch sa zameriava na zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetky digitálne spoločnosti s cieľom zaručiť konkurencieschopný a spravodlivý digitálny sektor a zároveň podporiť rast a inovácie. Rada prijala akt o digitálnych trhoch v júli 2022.
Priemyselná stratégia EÚ
Európska komisia predložila v marci 2020 nový balík opatrení v oblasti priemyselnej politiky, ktorý zahŕňal novú priemyselnú stratégiu pre Európu.
V kontexte pandémie COVID-19 Komisia v máji 2021 aktualizovala svoje oznámenie o novej priemyselnej stratégii EÚ, a to v nadväznosti na závery Rady zo septembra 2020 o prehĺbenom jednotnom trhu EÚ pre rozsiahlu obnovu a konkurencieschopnú, udržateľnú Európu.
Komisia opätovne potvrdila svoje priority z roku 2020, ale zároveň predložila nové opatrenia na posilnenie jednotného trhu, najmä v časoch krízy.
Aktualizovaná priemyselná stratégia sa zameriava na:
- posilnenie odolnosti jednotného trhu voči narušeniam
- riešenie technologickej a priemyselnej strategickej závislosti EÚ
- urýchlenie digitálnej a zelenej transformácie priemyslu
Odolnosť jednotného trhu
Nedávne krízy poukázali na to, že je potrebný dobre fungujúci jednotný trh. Najmä vzhľadom na pandémiu COVID-19 a ruskú inváziu na Ukrajinu sa EÚ usiluje posilniť svoju strategickú autonómiu, aby zabezpečila dodávateľské reťazce a znížila vonkajšiu závislosť.
V záveroch Európskej rady sa za kľúčový cieľ Únie určilo dosiahnutie strategickej autonómie pri zachovaní otvoreného hospodárstva. Strategická autonómia bola všeobecne vymedzená ako zníženie vonkajšej závislosti v strategických oblastiach.
EÚ prijala opatrenia na posilnenie odolnosti jednotného trhu, udržanie investícií a podporu podnikov.
Akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti
V septembri 2024 Rada prijala akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti (IMERA). Cieľom nástroja IMERA je predvídať vplyv budúcich kríz, pripraviť sa na ne a reagovať na ne s využitím sily vnútorného trhu.
Na základe skúseností získaných z núdzových situácií, ako je pandémia COVID-19, vojna Ruska proti Ukrajine a kríza dodávok energie, nový mechanizmus posilní vnútorný trh v čase krízy prostredníctvom:
- uľahčenia pohybu tovaru, služieb a osôb
- monitorovania dodávateľských reťazcov
- zabezpečenia prístupu ku kritickému tovaru
Nútené licencie
EÚ pripravuje nové pravidlá udeľovania nútených licencií, ktoré sa budú uplatňovať v celej Únii v prípade krízy.
Nútená licencia poskytuje vláde možnosť umožniť tretej strane používať patent bez povolenia držiteľa patentových práv.
Mechanizmy udeľovania nútených licencií sú v súčasnosti regulované na vnútroštátnej úrovni. V prípade cezhraničných kríz alebo núdzových situácií to môže brániť voľnému pohybu kritických výrobkov alebo služieb na vnútornom trhu, prípadne spôsobiť nedostatok určitých tovarov v niektorých členských štátoch.
Nútené licencie by sa mali udeľovať až po aktivácii núdzového alebo krízového režimu na úrovni EÚ.
Rada prijala svoju pozíciu k nariadeniu 26. júna 2024.
Monitorovanie jednotného trhu
V nadväznosti na výzvu Rady posúdiť odolnosť jednotného trhu Komisia uverejnila v roku 2021 prvú výročnú správu o jednotnom trhu, v ktorej analyzuje vplyv krízy na jednotný trh vrátane 14 priemyselných ekosystémov. Správa obsahuje aj kľúčové ukazovatele výkonnosti na analýzu hospodárskeho rozvoja a monitorovanie dosiahnutého pokroku.
Vo februári 2022 predložila Európska komisia druhú výročnú správu o jednotnom trhu. V tejto správe sa opisuje stav jednotného trhu, pričom sa osobitná pozornosť venuje oživeniu hospodárstva po kríze COVID-19 a identifikujú sa investičné potreby, ktoré by zvýšili odolnosť jednotného trhu.
Vo výročnej správe o jednotnom trhu uverejnenej v januári 2023 sa pripomína 30. výročie jednotného trhu. Analyzuje sa v nej úloha jednotného trhu v súčasnom geopolitickom kontexte a opisuje sa, ako jednotný trh zlepšuje konkurencieschopnosť EÚ a prispieva k zelenej a digitálnej transformácii.
V správe za rok 2024 sa podrobne opisujú silné stránky a výzvy jednotného trhu z hľadiska konkurencieschopnosti a sleduje sa pokrok podľa súboru kľúčových ukazovateľov výkonnosti identifikovaných v roku 2023.
Úloha Rady v kontexte prehlbovania jednotného trhu EÚ
Európska rada poskytuje politické usmernenia v oblasti politík EÚ. V novom strategickom programe Európskej rady pre EÚ na roky 2019 – 2024 sa jednotný trh označuje za kľúčový prostriedok budovania hospodárskej základne EÚ.
Lídri EÚ vyzvali aj na integrovanejší prístup, ktorým sa budú spájať všetky príslušné politiky a odstraňovať všetky zostávajúce neopodstatnené prekážky.
Za poskytovanie strategických vstupov z pohľadu členských štátov je zodpovednáRada pre konkurencieschopnosť. Toto zloženie Rady takisto monitoruje vykonávanie navrhovaných opatrení.
Ak sa predložia legislatívne návrhy, právne predpisy prijíma Rada. Vo väčšine prípadov sa uplatňuje riadny legislatívny postup, v rámci ktorého Rada a Európsky parlament rozhodujú ako spoluzákonodarcovia.
Pracovná skupina pre presadzovanie jednotného trhu (SMET) poskytuje fórum, na ktorom môžu krajiny EÚ a Komisia diskutovať o tom, ako riešiť prekážky, ktoré na jednotnom trhu stále pretrvávajú. Cieľom tejto pracovnej skupiny zriadenej v roku 2020 je uľahčiť hladké fungovanie jednotného trhu.
V máji 2024 Radavyzvala na vypracovanie novej stratégie na posilnenie vnútorného trhu EÚ so zameraním na:
- efektívnejší regulačný rámec prispôsobený zelenej a digitálnej transformácii a rýchlo sa meniacej globálnej realite
- posilnenie štyroch slobôd
- využívanie jednotného trhu ako globálnej normalizačnej sily